Rozhodne spojenie

Komentuje Peter Farárik

Nielen v regiónoch, ktoré sa nálepkujú ako zaostávajúce, už pochopili, že pomôcť si musia predovšetkým sami, aj keď odpoveď ako, nie je už taká jednoduchá. Najčastejšie sa hovorí o potrebe získania zahraničných investícií. Hitom v pravom zmysle slova je snaha o výstavbu hospodárskych zón a priemyselných parkov, a tak sa to ponukou vhodných priestorov na podnikanie v poslednom čase priam hemží. Medzi prvými prišli s touto myšlienkou zástupcovia podnikateľskej sféry v Lučenci, priestory vhodné ako priemyselné zóny v tejto spojitosti však ponúka hneď niekoľko sídel vrátane Banskej Bystrice. Výhodnosťou jej ponuky je pripravenosť infraštruktúry v pokročilejšom štádiu, dostatok odbornej pracovnej sily a blízkosť významných hutníckych a strojárskych fabrík, možných to kooperačných partnerov zahraničného investora. Potenciálneho investora by to pri výbere vhodnej lokality mohlo osloviť, aj keď sa zrejme nakoniec rozhodne na základe úplne iných kritérií. Je známe, a potvrdili to aj podnikatelia na nedávnom Hospodárskom klube v Banskej Bystrici, že v prvom rade sa expandujúca zahraničná firma pýta na stav cestnej siete. Ak nespĺňa jej požiadavky, z obchodu nie je nič. Primátor Banskej Bystrice Ing. Ján Králik rozšíril túto podmienku ešte o vyjasnenosť vlastníckych vzťahov k pozemkom, keď zložitosti tohto procesu dokážu poriadne skomplikovať a predĺžiť prípravné práce. Mnohí sa preto pýtajú, je vôbec možné za takých okolností prilákať zahraničný kapitál aj do tzv. zaostávajúcich regiónov? Ako vieme, diaľničná sieť ich obchádza na stovky kilometrov a perspektíva, že sa raz budú môcť na ňu napojiť, je pri dnešnom nedostatku štátnych zdrojov veľmi vzdialená. A tak dnes možno viac ako inokedy rezonuje i počudovanie nad tým, prečo sa svojho času viedla diaľničná sieť v koridoroch, ktoré veľkú časť Slovenska skôr obchádzajú ako spájajú.