Nezamestnanosť je testom

Komentuje Eleonóra Bujačková

Každá solídna učebnica hospodárskej politiky nás poučí o nezamestnanosti ako o ekonomickom fenoméne. O jej zdravom vplyve i o jej neblahých dôsledkoch, ak sa nezastaví na svojej prijateľnej miere. Rast nezamestnanosti, ktorý v súčasnosti sužuje náš štát, však môže dospieť k tragickým koncom.

Pre slovenskú desaťročnú demokraciu nie je väčšou zaťažkávacou skúškou ako práve kritický nárast počtu ľudí bez práce. Vzostup nezamestnanosti je pre každú spoločnosť stresovou a rizikovou situáciou, ktorá vháňa jej členov do nadmerného počtu konfliktov. Pre tú našu je to o to riskantnejšie, že niekoľko generácií nemá toto riziko vôbec zaznamenané vo svojich génoch. Zároveň je rastúca nezamestnanosť útokom na našu uznávanú cnosť – slovenskú pracovitosť. Slovenská konzervatívna povaha si život bez pravidelného chodenia do práce väčšinou ani nevie predstaviť. Nezamestnanosť navodzuje horšie pocity ako pocity nudy a jej tieseň sa neprekryje záľubami. Byť bez práce nemožno obísť nejakou ľahkou náhradou. A ani na otázky, ktoré si nezamestnaní sami sebe kladú, sa nedá odpovedať náhradkovo.

Manuálne pracujúci a malí živnostníci, ktorí prišli o prácu, trpia pocitom, že o ňu neboli pripravení vlastnou neschopnosťou, ale že im práca bola ukradnutá. Cítia sa bezmocne poškodení. Preto – ak bola kdesi nejaká „zlodejina“ či iba neschopnosť, musí byť i niekto zodpovedný, ak nie priamo určený vinník. Pokiaľ sa na tom nezhodneme a pokiaľ v konkrétnych prípadoch nebude pomenovaný, nečudujme sa, že nálada a dôvera týchto ľudí bude ďalej klesať.

Stúpajúca nezamestnanosť duševne pracujúcich, ktorá zákonite nasleduje, nesie tiež špecifické riziká a prináša aj vo vyspelých štátoch pramálo osohu. Od bielych golierikov sa zvyčajne čaká, že náplňou ich práce je okrem iného riskovanie, individuálna iniciatíva a až zaťaté presadzovanie vlastných nápadov. V prípade silného ohrozenia sa, žiaľ, najmä tieto vlastnosti strácajú ako prvé a namiesto nich prevládne myslenie na „zadné koliečka“ a predovšetkým netvorivá servilita. Treba sa aj pýtať, ako sme pripravení na sprievodné javy, ktoré súvisia s nezamestnanosťou. Čo napríklad ďalšia vlna rastu kriminality? Dôsledky nezamestnanosti a ňou vyvolaný stres sú naším testom. Kým politici a ekonómi sa budú sporiť a hľadať pravicové a ľavicové lieky na nezamestnanosť, väčšinu z nás nečaká nič iné, ako náročné každodenné úsilie odolávať tlakom silnejším, než na ktoré sme boli nachystaní a na ktoré sme si zvykli.