Nákup nie je zlatá baňa

Kŕmnych zmesí vyrábajú o polovicu menej

Súčasný názov nákupnej organizácie Poľnonákup prešiel mnohými zmenami. Po druhej svetovej vojne to bolo RSD - Roľnícke skladištné družstvo, potom Výkupný podnik, Nákupný podnik, no a po vzniku federácie PZN - Poľnohospodárske zásobovanie a nákup. Podniky v krajoch hospodárili pod firemnou tabuľou PNZP a okresné závody nahradili P za Z. Nuž a od roku 1995 sú to Poľnonákupy. Pravda, je ich podstatne menej ako okresov, lebo mnohé sprivatizovali. Za totality, ako sa zvykne hovoriť predrevolučnému obdobiu, mali nákupné organizácie monopolné postavenie v agrokomplexe. Nakupovali a ošetrovali obilie, zemiaky, dobytok, ošípané i hydinu a vajcia, vyrábali kŕmne zmesi, vápnili pôdu, predávali chemické prostriedky a hospodárske potreby. Dnes? V obilných silách je podstatne menej zrna ako v minulosti, kŕmnych zmesí vyrábajú poskromne a sortiment hospodárskych potrieb sa zúžil. Ale niektorým Poľnonákupom pribudla živočíšna výroba, chovajú ošípané, kurence i sliepky. Poľnonákupy súčasnosti už nie sú oporou poľnohospodárskych podnikov. Prvovýrobcovia sú dlžníkmi a keďže nechcú obilninami dlh kompenzovať, radšej ich predávajú kde komu, aby získali peniaze a nevyrovnávajú dlh zrnom. Preto si aj vyrábajú vlastné

kŕmne zmesi,

hoci vedia, že ohrozujú úžitkovosť hospodárskych zvierat. Lenže nie každý Poľnonákup sa topí v neúspechoch.

Liptov nie je typickou poľnohospodárskou oblasťou. Skôr tu prevláda živočíšna ako rastlinná výroba, v ktorej dominujú krmoviny na lúkach a pasienkoch, rozhovoril sa Ing. Metód Močáry, riaditeľ liptovskomikulášskeho Poľnonákupu Liptov. Výkonmi síce nepripomíname minulosť, ale medzi súčasnými Poľnonákupmi nehráme druhé husle, hoci je pravda, že sme z tohtoročnej úrody nakúpili len 5912 ton zrna, o dve tretiny menej ako pred desiatimi rokmi. Je to aj vinou počasia a zvýšenej domácej výroby kŕmnych zmesí. V deväťdesiatom roku, keď bolo v okrese 20 poľnohospodárskych podnikov, teraz ich je o 10 viac. Na každom hektári sa urodilo po štyri tony zrna. V tomto roku o tonu menej. Obilie nám dodali zo 16 poľnohospodárskych podnikov. Kedysi sa tvrdilo, že

obilné silá

sú novodobé hrady. Pri nákupe obilia praskali vo švíkoch, najmä na juhu Slovenska, a teraz, obrazne povedané, môžete v nich usporadúvať tanečné zábavy. Aj kŕmnych zmesí vyrábame o polovicu menej ako pred desiatimi rokmi, ročne 18-tisíc ton, hoci v porovnaní s inými okresmi sme zaznamenali mierny pokles stavu hovädzieho dobytka. Tí, čo kupujú nami vyrábané kŕmne zmesi, nemajú problémy s úžitkovosťou, je na rovnakej úrovni, niekde aj stúpa. Kŕmne zmesi vyrábame najmä pre hydinu. Odberatelia sú s ich kvalitou nadpriemerne spokojní, aj v bratislavskom HYKU, ktorý je známym chovateľom moriek. Mesačne im dodávame 250 ton zmesí. Na kŕmne zmesi pre hydinu vrátane moriek máme na Slovensku päť odberateľov. Predajňa hospodárskych potrieb je v Liptovskom Mikuláši vyhľadávaná. Nie preto, že tu ponúkajú tovar za nižšie ceny, ale je tu široký výber potravinárskych výrobkov.

Poľnonákup Liptov sa drží nad vodou. Jeho pracovníci vedia, ako na to. Zbytočne neriskujú, neponúkajú služby a tovar, o ktorý nie je záujem. Preto aj v tomto roku rátajú so ziskom, aj keď tiež evidujú pohľadávky. Jednu skapitalizovali.

Peniaze im vrátili

vo forme chovu ošípaných. Chovajú ich 1100 kusov. Ročne z farmy, ktorú vlastnia od mája, chcú dodávať 2200 ton jatočných ošípaných. A to nie je ich posledné slovo. Nie je to ojedinelý príklad oživenia činnosti Poľnonákupov. Aj keď nie v tradičnej podobe, ale modernejšej, tak trochu „odkukanej“ v krajinách EÚ. A ešte niečo: Poľnonákupy by sa nemali dostávať do rúk neodborníkov, ktorí chcú z nich iba vydolovať ďalšie milióny. Poľnonákupy sú totiž stále súčasťou agrokomplexu a nie zlatou baňou pre ľudí, ktorým poľnohospodárstvo nie je blízke.

Vladimír Levický