Lesníci získali európsky bronz

Po Švajčiarsku a Fínsku najlepšia starostlivosť je na Slovensku

Lesnícky stav na Slovensku vždy tvoril vysoko profesijnú a medzinárodne uznávanú komunitu. Je tomu tak aj v súčasnosti. Dokumentuje to aj hodnotenie kvality obhospodarovania lesov v jednotlivých krajinách Európy, vypracované mimovládnou organizáciou - Svetovým fondom na ochranu prírody (WWF), známym tiež medvedíkom panda vo svojom znaku. Táto inštitúcia najnovšie zaradila Slovensko na tretie miesto v Európe - po Švajčiarsku a Fínsku z hľadiska ekologicky správneho obhospodarovania lesov.

„Lesnícka legislatíva má na Slovensku veľmi dlhú tradíciu. Už pred viac ako dvoma storočiami sa na Slovensku začali pestovať aj lesy umelej obnovy, a to sa všetko zúročilo v súčasnom ocenení. U nás sa už dávno uplatňuje princíp trvalosti biologickej podstaty lesov, ktorý je podchytený aj vo viacerých lesných zákonoch. Nič nové sa pri pestovaní lesov vo svete neobjavuje, čo by naši lesníci už nevedeli alebo nerobili,“ približuje príčiny priaznivého hodnotenia slovenských lesníkov pracovník Odboru lesného hospodárstva ministerstva pôdohospodárstva Otto Štroffek. Na našom území nikdy neboli také problémy s monokultúrami, ako mali napríklad v Nemecku a Česku. Tam existovali na prelome 19. a 20. storočia módne vlny pestovať smrek ako ekonomickú drevinu, ktorý však ľahšie podľahne rozličným škodlivým činiteľom, ako aj veternej kalamite. Naše lesy, ktoré sú síce tiež poškodené imisiami, vedia dlhšie odolávať nie iba imisným vplyvom, ale aj výkyvom počasia. „Nič lepšie nemôže byť, ako lesy v pôvodnom, prirodzenom zmiešaní a vhodnej proveniencie pri rešpektovaní hraníc vegetačných stupňov,“ hovorí ďalej. Ako uviedol, Slovensko je z porovnateľných stredoeurópskych krajín jedna z mála, ktorá má prevahu listnatých drevín nad ihličnanmi. V Česku a Nemecku

je to naopak.

Diverzifikácia lesov, tak ako ju máme u nás doma, je dôležitá aj z hľadiska očakávaných klimatických zmien. Prirodzený, zmiešaný les im lepšie odoláva ako stromy nevhodného pôvodu.

V súvislosti s lesmi sa u nás najčastejšie hovorí o ich veľkom poškodení. Takáto jednostranná optika nedáva objektívny pohľad. Napríklad od roku 1920 doteraz sa zvýšila plocha lesov na Slovensku o 20 %, pričom 48 % územia SR tvoria lesy. Od roku 1945 sa znížila výmera hospodárskych lesov o 30 % v prospech ochranných lesov. Od roku 1950 vzrástli porastové zásoby (objem drevnej hmoty) na takmer dvojnásobok. V 50. rokoch bola porastová zásoba na jednom hektári v priemere 150 kubických metrov a

teraz je 206.

Na lesnom pôdnom fonde je v súčasnosti vyhlásených sedem národných parkov (250-tisíc ha) a 16 chránených oblastí (624-tisíc ha), čo zahŕňa skoro polovicu našich lesov. Slovensko sa výmerou lesov (asi 1,9 mil. ha) zaraďuje medzi najlesnatejšie krajiny v Európe.

Dlhodobé pôsobenie imisií najmä na horské lesy však nepriaznivo ovplyvňuje ich zdravotný stav a má dôsledky, ktoré sa prejavujú v znižovaní prírastkovosti, kvality, a tým aj tržieb za drevo. Prejavuje sa to aj v povážlivom vzostupe náhodných ťažieb, ktoré predstavujú viac ako 50 % z celkovej ťažby dreva. Osobitnú zásluhu na ich zveľaďovaní majú pracovníci, ktorí pri odstraňovaní viacerých následkov rozsiahlych veterných kalamít vracajú týmto plochám svoj pôvodný charakter.

Najmä ženy

ročne zakladajú a obnovujú tisíce hektárov lesných porastov. Bez ich neľahkej práce, ktorú odvádzajú pri pestovaní semenáčikov a sadeníc v lesných škôlkach, zalesňovaní a starostlivosti o mladé lesné kultúry, si funkčnosť nášho lesného hospodárstva ťažko predstaviť. Práca v lese nebola nikdy ľahká a nie je ani teraz, hoci ručné píly, tzv. štubnianky, používané od čias Márie Terézie až do začiatku druhej polovice dvadsiateho storočia, nahradili motorové píly. Ale za obyčajné motyky či krompáče pri zalesňovaní, najmä v horských lesoch, nemáme ani v súčasnosti vhodnú náhradu.

Vladimír Turanský