Sopka Fudži štátneho zadlženia

Japonsko zápasí so záťažou enormného verejného dlhu

Zadlženie japonského štátu sa šplhá k rekordnej značke 130 percent HDP, ktorú má dosiahnuť na konci tohto roka, čo sa medzi industriálnymi štátmi predtým podarilo vari len Taliansku. V krajine vychádzajúceho slnka to predstavuje štátny dlh 650 biliónov jenov (5,9 bilióna USD). Dnešný štátny dlh Japonska by ho nekvalifikoval na člena eurozóny, ani keby sa znížil na polovicu. Jedine Taliansko sa teší „special favour“, teda výnimke, keďže jeho štátna dlžoba výrazne prekračuje 60 percent HDP.

Začarovaný kruh

Problémy avizujú okolnosti okolo japonských štátnych dlhopisov. Aby pokrylo rozpočtový deficit, ministerstvo financií minulý týždeň zvýšilo rozsah mesačných 10-ročných bondov z 1,4 bilióna jenov na 1,6 bilióna. Očakávala sa reakcia trhu, ten však zostal pokojný. Desaťročné bondy ponúkli výnos len 1,85 percenta, najmenšiu sadzbu spomedzi bondov skupiny G7. Treba však zobrať do úvahy, že terajšia dvojpercentná deflácia v Japonsku dvíha výnosy z bondov k štyrom percentám.

Japonská vláda sa usiluje výnosmi z obligácií povzbudiť ekonomický rozvoj a reštrukturalizáciu hospodárstva. Keďže sa to však zatiaľ nedarí a reformne opatrný premiér Mori nemá iný nápad, očakáva sa, že štátny dlh sa v budúcnosti vyšplhá až na 220 percent HDP. Je to začarovaný kruh. Štát supluje banky. Tie totiž vlani obmedzili pôžičky firmám o 34 biliónov jenov, aby mohli nakúpiť štátne bondy za 32 biliónov, čo je pre nich bezpečnejší obchod. Ak sa ekonomika rozbehne, banky budú požičiavať priamo spoločnostiam.

Domáci problém

Japonsko je originálny prípad aj v tom, že jeho vnútorná zadlženosť má len malý zahraničný rozmer. Len 5 percent veriteľov pochádza spoza hraníc, oveľa menej, ako je to v iných krajinách. Preto vysoký štátny dlh nemôže vyvolať vážnu ekonomickú krízu ani pri 200-percentnom zaťažení japonského HDP. Ďalším faktorom je skutočnosť, že len 45 percent štátneho dlhu je čistý dlh. Štát je, paradoxne, nielen dlžníkom, ale aj veriteľom. Japonské verejné inštitúcie sú totiž držiteľmi 55 percent štátnych bondov, takže problém zostáva doma. Navyše, existuje potenciál radikálne obmedziť neefektívne štátne financovanie rozvoja hospodárstva, čo sa nedotkne ekonomického rozvoja. A napokon, japonská ekonomika sa začína pohýnať z miesta, čo umožní „vyrásť“ zo štátnych dlžôb, z percentuálneho pomeru dlhu k HDP. Rastový potenciál druhej ekonomiky sveta zostáva totiž veľký.

Znížiť výdavky

Preto aj americká ratingová agentúra Standard and Poor trvá na tom, že „nie je dôvod biť na poplach pred japonským verejným zadlžením“, hoci iná agentúra, Moody's už svoj kreditový rating dvakrát znížila. OECD zasa ráta s tým, že Tokio bude musieť do roku 2010 drakonicky znížiť rozpočtové výdavky, ktoré dnes idú z polovice na zdravotníctvo a sociálne účely, ak sa má dovtedy štátny dlh stabilizovať na 150 percentách HDP. Zvýšenie daní totiž nepripadá do úvahy. Keď sa totiž v roku 1997 zvýšila spotrebná daň z 3 na 5 percent, ekonomiku zachvátila recesia. Nič horšie si dnes premiér Mori nemôže želať – dostáva sa totiž pod silný tlak konkurenčných skupín vo vládnej Liberálnodemokratickej strane.

Jaroslav Brabec