Víno sa kupuje podľa ceny

Slovenské vinohradníctvo zaostáva za okolím

Priemerná spotreba hroznového vína na obyvateľa sa v súčasnosti na Slovensku pohybuje na úrovni 11 až 12 litrov. V posledných rokoch spotreba klesá, od roku 1997 o viac ako liter na obyvateľa. Podľa informácie Ivana Junga zo Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory vytvára priemerná spotreba požiadavku zabezpečiť na Slovensku ročne okolo 620-tisíc hektolitrov vína vrátane samozásobiteľov. Výkonnosť slovenského vinohradníctva však zaostáva za okolitými štátmi, a tak napriek tomu, že roky 1999 a 2000 patrili k priaznivým ročníkom, na celkovej bilancii hrozna sa to výrazne neprejaví. Priemernou hektárovou úrodou patrí Slovensko na posledné miesta v Európe. Z tohtoročnej zberovej plochy 17 597 hektárov sme vyprodukovali 69 198 ton hrozna, čo znamená dosiahnutie úrody 3,93 tony z hektára. Na Slovensku neexistujú štúdie, ktoré by analyzovali faktory ovplyvňujúce požiadavky konzumentov na hroznové víno. Tieto sú známe z krajín vyspelej Európy, dopyt však ovplyvňuje súhrn faktorov, ktoré nie sú v plnej miere identické so slovenskými. Napríklad 43 % nemeckých spotrebiteľov počas posledného desaťročia kupuje vína podľa produkčnej oblasti, 32 % podľa ročníka, 28 % uprednostňuje chuť vína a len 16 % konzumentov kupuje vína podľa ich ceny. V Českej republike sa podľa ceny rozhoduje až 70 % zákazníkov, takže najväčší záujem je o stolové vína. V špecializovaných zariadeniach - vinárňach či vinotékach - však zaznamenávajú mierny vzostup zákazníkov, uprednostňujúcich kvalitu pred cenou. Obdobná je podľa odhadu Ivana Junga i situácia na slovenskom trhu.

Etapová kategorizácia spotreby vína sa na Slovensku zhoduje s vývojom v Nemecku, i keď s určitým časovým posunom. V 50. rokoch sa pilo v Nemecku podľa hesla „dobré a lacné“, o desaťročie neskôr sa zvýšil záujem o špičkové vína. Súviselo to s určitou prestížou, spôsobenou diferenciáciou spoločnosti. V 70. rokoch vystúpili do popredia ekologické požiadavky, 80. roky sa niesli v znamení hesla „málo, ale dobré“. Prevládla orientácia na väčší výber, stúpol záujem o vysokoakostné a jedinečné vína, postupne sa uplatňovali zdravotné preferencie. V poslednom desaťročí konzumovalo víno vo vyspelej Európe 30 % spotrebiteľov zo špeciálnych pohnútok, 27 % bolo labužníkov, 17 % ritualistov, 10 % konzumentov patrilo k vášnivým tradicionalistom, 9 % predstavovali príležitostní konzumenti a 7 % zaradili štúdie medzi bezzásadových konzumentov.

(TASR)