Keď vypadnú staré stroje, potom...?

Majetok poľnohospodárskych podnikov a príčiny jeho znižovania

Majetková vybavenosť poľnohospodárstva zaznamenala po roku 1990 značné zmeny. Obmedzením výrobných činností sa stala časť nadbytočných kapacít a využiteľnosť majetku sa znižovala, čo spolu s fixnou nákladovou zaťaženosťou cez odpisy, prispievalo k neefektívnosti a stratovosti podnikov. Vzhľadom na to, že majetok poľnohospodárskych podnikov je stacionárny (stavby) a špeciálne účelový (stroje), nebolo ho možné výraznejšie využiť (okrem stavieb) mimo odvetvia poľnohospodárstva, ale podniky sa ho snažili odpredať, často aj pod zostatkovú cenu.

Najčastejšie príčiny znižovania majetku v poľnohospodárskych podnikoch po roku 1990 boli:

- pokles výroby (znižovanie stavov hospodárskych zvierat, znižovanie výmer obrábanej pôdy),

- reštrukturalizácia výroby (štrukturálne zmeny vo výrobných programoch, vyradenie majetku),

- predaj (dubiózny majetok),

- likvidácia,

- bezodplatný prevod,

- exekúcie a predaj pri zániku podniku,

- devastácia v dôsledku škôd,

- opotrebovanosť a nedostatočná obnova.

Hmotný investičný majetok

Z hľadiska podnikania v poľnohospodárstve rozhodujúcou zložkou majetku je hmotný investičný majetok (HIM), ktorý zahŕňa pozemky, budovy, haly a stavby, stroje, prístroje a zariadenia, pestovateľské celky trvalých porastov, základné stádo a ťažné zvieratá, a iný hmotný investičný majetok. Významnú úlohu z neho majú výrobné faktory, ktoré pôsobia v podnikovom výrobnom procese, prostredníctvom svojej činnosti (stroje, prístroje a zariadenia) alebo prostredníctvom statických funkcií ako ochrana vyrobených a obstaraných hodnôt pred zničením (budovy, stavby). V roku 1999 dosiahol hmotný investičný majetok v podnikoch s 20 a viac zamestnancami hodnotu 90,9 mil. Sk v nadobúdacích cenách a jeho zostatková cena bola 47,5 mld. Sk, čo bolo o 30 % menej ako v roku 1994. Hmotný investičný majetok najvýraznejšie znížili oproti roku 1994 obchodné spoločnosti (40,7 %) a najmenej poľnohospodárske družstvá (9 %). Vzhľadom na značné zmeny v právnych formách podnikateľských subjektov, ako aj rozšírenie formy podnikania samostatne hospodáriacich roľníkov, nadobúda rozsahom na význame aj majetok malých poľnohospodárskych podnikov s počtom do 19 zamestnancov, kde jeho hodnota (podľa štatistických informácií v roku 1999) predstavovala 8,1 mld. Sk

V štruktúre HIM prevláda vyššia vybavenosť stavbami dosahujúca 72,7 %, kým stroje a prístroje len 17,6 %. Tendencie týchto dvoch rozhodujúcich zložiek vývoja majetku dokumentujú rýchlejší medziročný pokles strojov ako stavieb, čo je nepriaznivý jav, pretože stroje, prístroje a zariadenia významnejšie ovplyvňujú produktivitu práce, a tým výsledky hospodárenia podnikov. Aj napriek rastu investícii do poľnohospodárstva do roku 1998 sa ich podiel na celkových obstaraných investíciách znížil z 2,89 % v roku 1998 na 2,47 % v roku 1999. Investičná aktivita v poľnohospodárstve ako celku, vzhľadom na nevytvorené zdrojové možnosti podnikov, nie je dostatočná a investície sotva dosahujú úroveň odpisov, čiže jednoduchej reprodukcie. Pomalý reprodukčný proces poľnohospodárskych podnikov sa tak odráža na výkonnosti a zvýšenej nákladovosti na opravy starého strojového parku.

Opotrebovanosť majetku

Jednou z príčin poklesu majetku je výrazná opotrebovanosť a jeho nedostatočná obnova. Hlavným charakterom, spojeným s hmotným investičným majetkom je skutočnosť, že sa nespotrebúva vo výrobnom procese naraz, ale má viacročnú účinnosť, počas ktorej sa postupne opotrebúva. Z toho vyplýva, že v tomto majetku majú podniky viazané značné finančné prostriedky investované pri jeho obstaraní a vzhľadom na jeho nedostatočné využívanie je jeho efektívnosť nízka, čo sa prejavuje najmä v stratových a vysoko úpadkových podnikoch. Veľkosť hodnoty majetku závisí od jeho hodnotového a fyzického opotrebovania. Z ekonomického hľadiska používané hodnotové opotrebovanie HIM dosahuje v poľnohospodárstve 48 %. V diferenciácii podľa skupín HIM je vysoké opotrebovanie až 70 % pri strojoch prístrojoch a zariadeniach. Toto sa vzhľadom na nedostatočnú investičnú obnovu ustavične zvyšuje. Hodnotová opotrebovanosť stavieb dosahuje 32 %.

Okrem hodnotovej opotrebovanosti je dôležitá pri HIM aj fyzická opotrebovanosť (materiálová, technická), ktorá je výrazná pri poľnohospodárskej mechanizácii. Na základe analýz TSÚP v Rovinke možno konštatovať, že väčšina strojov je fyzicky opotrebovaná, no napriek tomu sa stále používajú. Toto spôsobuje neúmerné zvýšenie prevádzkových nákladov (náklady na udržiavanie a opravy). Celková fyzická opotrebovanosť techniky v rastlinnej výrobe prevyšuje 77 % a priemerný vek strojov sa približuje k 11. rokom. V dôsledku nedostatočného zabezpečovania obnovy strojového parku v poľnohospodárskych podnikoch dochádza k postupnému znižovaniu početného stavu strojov. Okrem toho, pokles počtu strojov ovplyvňuje aj vstup novej výkonnejšej techniky na spotrebiteľský trh, ktorá redukuje početnosť doterajších potrieb počtu strojov. Prírastok výkonnosti strojov je zatiaľ nižší ako úroveň úbytku celkovej výkonnosti.

Predaj majetku

Najvýraznejší úbytok znižovania majetku je v dôsledku predaja, ktorý v roku 1999 zaznamenal 6,2 mld. Sk. Podniky sa snažia týmto spôsobom znížiť náklady a čiastočne kompenzovať straty z hlavnej prevádzkovej činnosti. Majetok poľnohospodárskych podnikov má po roku 1990 každoročne klesajúcu tendenciu. Zdrojové možnosti poľnohospodárskych podnikov, teda hospodársky výsledok (strata takmer pri 50 % podnikov), odpisy (v cenách minulých), redukované finančné prostriedky z dotácií a Štátneho podporného fondu poľnohospodárstva a potravinárstva (ŠPFPP) na investície. Obmedzený prístup k bankovým úverom nevytvárajú dostatočné predpoklady na obnovu majetku. Jeho opotrebovanosť dosahujúca v priemere 48 % je zvlášť kritická pri poľnohospodárskych strojoch, ktoré sú hodnotovo opotrebované až na 70 %, pričom ich fyzická opotrebovanosť je až 77-percentná. Značná časť strojov je už odpísaná a ich ďalšie používanie vo výrobnom procese zvyšuje náklady na opravu a údržbu a ovplyvňuje výsledok podnikania. Situáciu môže zmierniť významnejšie zvýšenie podpory rekonštrukcie, modernizácie a strojnotechnologickej inovácie majetku, prostredníctvom dotačnej podpory a poskytovaním pôžičiek zo ŠPFPP. Tým by sa mali vytvoriť základné predpoklady postupného zefektívňovania poľnohospodárskej výroby v intenciách koncepčných zámerov agrárnej a potravinovej politiky SR do roku 2005.

Ing. Zuzana Chrastinová

VÚEPP Bratislava