Eliminovať vrtochy počasia

Klimatické zmeny ako ekonomický problém

V poslednej dekáde tohto storočia evidujeme významnejšie zmeny počasia, vybočujúce z dlhodobejších štandardov, čo sa prejavilo výraznými nadpriemernými, ale aj podpriemernými atmosférickými zrážkami. Zásadne ovplyvnili hospodárske výsledky rastlinnej výroby s dosahom na živočíšnu. Ekonomické dôsledky týchto vplyvov napríklad v období rokov 1992 – 1998 predstavujú celkové škody v slovenskom poľnohospodárstve v hodnote okolo 18 mld. Sk. Navyše v tomto roku sú priame škody, ktoré zapríčinil nedostatok dažďa, viac ako 8 mld. Sk. Aj keď to ťažko stotožniť so zmenami globálnej klímy, príčinná súvislosť je pravdepodobná. Návrh štátneho rozpočtu v kapitole pôdohospodárstvo nie je podľa viacerých odborníkov, ako aj poslancov NR SR dostatočný, a to aj pre oblasť lesníctva a vodného hospodárstva. Práve tieto odvetvia patria k rozhodujúcim, ktoré v konečnom dôsledku môžu zmierniť dôsledky výkyvov počasia a prípadne aj predísť záplavám alebo ich zmierniť. Vhodne zalesnený terén, zregulované toky v ich horných častiach, teda spravidla v lesných oblastiach, by dokázali v značnej miere eliminovať následky tohto prírodného živlu. Samozrejme, za predpokladu, že na úpravu a výsadbu porastov bude dostatok financií. S globálnymi zmenami klímy na poľnohospodársku výrobu na Slovensku treba rátať, pričom nemožno hovoriť len a len o negatívnych vplyvoch. Ide o rast koncentrácie oxidu uhličitého, teploty vzduchu a fotosynteticky aktívneho žiarenia počas vegetačného obdobia, čím sa zvýši v rastlinnej výrobe potenciál tvorby biomasy. Súčasne sa však predpokladá, že globálna klimatická zmena sa prejaví rastom zimných a poklesom letných úhrnov zrážok, čo spolu s rastom evapotranspirácie spôsobí zmeny v pôde najmä v južnej časti Slovenska. Problém, spočívajúci v očakávaní znižovania prietokového množstva povrchovej vody potvrdzuje, že bude nevyhnutné hospodárnejšie využívať vodné zdroje, čo vyvolá rast investičných nákladov na moderné technológie zavlažovania plodín. Súčasne bude potrebné v rámci možností vzájomnej zastupiteľnosti rozširovať pestovanie rastlín s nižšími nárokmi na vodu a vyššími nárokmi na teplo, na úkor pestovania rastlín náročných na vodu. V oblasti hospodárenia s vodou treba rátať tiež s rastom objemu investícií a prevádzkových nákladov na čistenie odpadových vôd, ktorých podiel z poľnohospodárstva a potravinárstva je už v súčasnosti významný.

Predpoklad, že klimatická zmena zásadne ovplyvní zdroje vody, vedie k úvahe o možnom celkovom znížení poľnohospodárskej produkcie. Takýto pokles sa môže prejaviť aj poklesom tvorby pridanej hodnoty, ktorá napríklad v posledných šiestich rokoch predstavovala 25 – 31 % hodnoty hrubej poľnohospodárskej produkcie. Globálna zmena klímy vyžaduje poznávanie jej vplyvu na poľnohospodárstvo, vrátane možných dosahov na jeho ekonomickú a sociálnu štruktúru, ale tiež tvorbu a napĺňanie opatrení, ktoré umožnia vytvárať optimálnu štruktúru poľnohospodárstva v jeho postupne sa meniacich výrobných podmienkach vyplývajúcich aj z klimatickej zmeny.

Vladimír Turanský