Rusko znižuje armádu

Ruské rozhodnutie znížiť stavy armády o 600 000 vojakov je povzbudivo realistické, rovnako ako nová výzva prezidenta Vladimira Putina drasticky zredukovať počet ruských a amerických jadrových hlavíc. Rusko si už nemôže dovoliť udržovať takú obrovskú vojenskú silu, ktorú zdedilo po Sovietskom zväze. Prechod k menšiemu, lepšie vybavenému vojsku, umožní efektívnejšiu obranu proti cudziemu ohrozeniu a zmenší riziko, ktoré pre demokraciu predstavujú zle platení dôstojníci. V ruskej armáde slúži asi štyri až päť miliónov žien a mužov vrátane pravidelných branných síl a oddielov ministerstva vnútra. Takmer štvrtina štátneho rozpočtu ide na obranu. Aj napriek tomu väčšine vojakov peniaze nepostačujú na živobytie, niektorí vôbec nie sú platení, jedlo a ubytovanie nezodpovedá štandardom, obmedzil sa výcvik a vybavenie je zastarané. Rusko preto začína pomaly redukovať vojsko a jadrový arzenál na rozumnejšiu úroveň. Vplyvní generáli sa týmto zmenám bránili a civilní vedúci predstavitelia dúfali, že zachovanie vojenskej veľkoleposti by mohlo veľmoci zachovať diplomatický vplyv. Avšak tieto snahy sú naopak prejavom slabosti.

Zle vybavené a nedostatočne vycvičené jednotky prehrali prvú vojnu v Čečensku a v súčasnom konflikte získali ruské sily prevahu iba pomocou neprimeraného použitia palebnej sily proti čečenským bojovníkom a civilistom. Personálne zmeny ohlásené tento týždeň Putinom sú sčasti reakciou na zmienený vývoj. Ušetrené peniaze spoločne s plánovaným zvýšením rozpočtu umožní Moskve v budúcom desaťročí strojnásobiť výdavky na jedného vojaka. Tak by mala vzniknúť sila schopná odraziť akúkoľvek vonkajšiu hrozbu, ktorá by sa objavila na ruských hraniciach na Kaukaze, v Strednej Ázii či v sibírskej oblasti. Putin zároveň vyzval budúceho amerického prezidenta k zníženiu počtu jadrových hlavíc na ruskej a americkej strane na 1000 až 1500 kusov. V súčasnosti vlastní každá zo strán 5000 hlavíc, ktoré možno použiť na medzikontinentálne balistické strely alebo na bombardéry. Aj keby obe strany dospeli k dohode, Pentagon by nesúhlasil s obmedzením počtu jadrových hlavíc pod 2000 až 2500 kusov. Ak však Moskva, ktorá si taký veľký jadrový arzenál nemôže dovoliť, bude pokračovať v radikálnom obmedzovaní, mal by aj Pentagon prehodnotiť, koľko hlavíc v skutočnosti potrebuje. Obdobie, keď Moskva a Washington utrácali miliardy dolárov v túžbe po konvenčnej a jadrovej prevahe, je našťastie preč. Ruská snaha o vybudovanie menšej, modernejšej armády je chvályhodná a snahy o ďalšie zníženie počtu jadrových zbraní zasluhujú americkú podporu.

International Herald Tribune, 17. 11.