Nedokončená...?

Peter Kasalovský

Prečo nie je 17. november štátnym sviatkom SR, ale iba pamätným dňom...?! To je problém, ktorý by mal vzrušovať podľa niektorých politikov verejnosť. V týchto dňoch nahlas uvažujú v najrôznejších médiách o jeho význame, pričom mnohí - bez rozdielu straníckej príslušnosti - priznávajú, že vtedajšie ciele sa naplnili iba čiastkovo. Dokonca vnímajú a chápu dezilúziu časti občanov, ktorých kvalita života nie je objektívne lepšia, ba sociálne je horšia ako za bývalého režimu.

Bude to tak, že je skupina ľudí, ktorá chce provokovať k pokoju občianske masy či povestnú mlčiacu väčšinu práve cez médiá. Akoby nový režim bol ohrozený zhodnotením 17. novembra 1989 z hľadiska jedenásťročného vývoja, tak sa pozornosť verejnosti orientuje na nepodstatné veci pre spoločnosť aj jednotlivca, avšak najzelenšiu zo zelených má priemysel zábavy. Medzi tým balastom sú prioritne vyzdvihované nemerateľné hodnoty či „revolučné výdobytky“.

Väčšina niekdajších tribúnov ba vodcov najradšej hovorí v tejto súvislosti o novej slobode, odstránení totality a ozajstnej demokracii. Aj budú pomaly presvedčení o tom, že majú pravdu bez ohľadu na to, že takéto ovocie je stále nezbierateľné či skôr preludom pre väčšinu občanov. Úspešnejší v transformačnom procese zo súčasnej koalície aj opozície ich označujú za pohrobkov minulého režimu alebo za fanúšikov nestrestaných tunelárov z minuvších sa vlád.

Pomaly už nebude politického lídra, ktorý by vnímal zodpovednosť za „nedokončenú revolúciu“. Tej, ktorá mala pôvodne priniesť lásku a porozumenie, ale aj prosperitu. V ďalších rokoch sa v praxi jednoznačne potvrdilo, že minimenšine išlo vskutku iba o zmenu vlastníckych vzťahov, a to vo svoj prospech. Neznalým tejto maličkosti, ktorých by mohlo byť 8/9 z celkového počtu vtedajších občanov z námestí, išlo o reštartovanie sa na novú dynamiku hospodárstva a vôbec života.

V súčasnosti sa viacerí politici pozastavujú nad tým, že onen dejinný zlom nefascinuje väčšinu jeho pamätníkov - svedkov aj aktérov, nehovoriac už o tých, ktorí dospeli až „Po“. (Obdobne príliš málo nadšenia z revolúcií je vo väčšine štátov niekdajšieho kvázi komunizmu !) Nejde však o nostalgiu, ale o logický záver, že revolúcia či evolučná zmena s nádychom revolučnosti nemôže predsa pôsobiť regresne na väčšinu a zapríčiniť na vyše 3000 dní všeobecnú stagnáciu.

To je však minulosť, s ktorou sa vskutku nedá nič urobiť. Ak by sme sa ňou ďalej živili, plačkali sa v nej, tak by sme si privodili zdravotné problémy. Za tých jedenásť rokov sa to neraz ukázalo, keď bola zrejmá snaha väčšiny politikov natĺkať bez akýchkoľvek zábran do ľudí, aby ich bezvýhradne podporovali, lebo sú prvotriednymi architektami a zároveň služobníkmi ľudu v záujme príťažlivej budúcnosti. Máme smolu, že neboli, a dodnes si spokojne prežívajú na politickom nebíčku.

Vyzerá to tak, že nedokončená revolúcia potrebuje zhlboka sa nadýchnuť, a nie naposledy! Príležitosť naďalej trvá. Je tu vďaka celému radu slušných ľudí - odborníkov vo všetkých sférach spoločnosti. V prvom rade majme na mysli domácich podnikateľov, ktorí zabezpečujú funkčnosť jej orgánov tým, že dokážu nielen vyrábať, ale aj svoju produkciu realizovať vo veľmi-veľmi zložitých podmienkach. Až tak, že ich neraz chcú ovládnuť, a potom skalpovať ambiciózni byrokrati.

Sú to práve byrokrati, všetkého schopní posluhovači politikov z koaličných aj opozičných brehov, ktorým vyhovuje po doterajších novorežimových rokoch akoby už naveky a jednoznačne najškodnejšie - všetkými vládami zdôvodňované a kedy-tedy ospravedlňované objektívnymi príčinami - status quo: po prvé vo vymožiteľnosti práva a po druhé v miere zabezpečenia, resp. uplatnenia niektorých občianskych práv, osobitne ich rovnosti, bezpečnosti a kontroly moci.

Je tu čas, keď v najbližších mesiacoch možno dokončiť revolúciu. Sú tu také nezdolné charaktery, ktoré by sa dokázali postarať o radikálnu zmenu v uvedených prípadoch? Je predsa zrejmé, že by tak ako nijaké iné opatrenie vytvorila a zabezpečila na roky žičlivú klímu pre želateľný - väčšinou aj želaný - rozvoj spoločenských vzťahov a ich hospodárskej bázy. Ak sa to nestane, nie ako prví vo svete sa odsúdime na zaostávanie, sociálne napätie a nevyhlási sa ďalší sviatok.

P. S. Najširšie vrstvy spoločnosti musia byť presvedčené, že sa deje naozaj veľká zmena, aby potom mohli byť náchylné vyrovnať sa na rok-dva trebárs s drastickým zvýšením svojich nevyhnutných výdavkov na život, ku ktorému dôjde po schválení vládneho návrhu štátneho rozpočtu na rok 2001 ...