Hazard pokračuje

Ak vzrastú výdavky rezortu školstva za štyri roky zo 6,4 na 7,3 mld. Sk, pričom od roku 1998 na Slovensku nebola inflácia ani v jednom roku pod desať percent, je jasné, že so vzdelaním sa prepadávame na úroveň nie veľmi vzdialenú rozvojovej krajine. Pritom reforma systému školstva sa vôbec nekončí - ak sa vôbec nejaká začala -, preto nemôžeme povedať, že rezort potrebuje menej peňazí. Skôr naopak. Každoročne sme svedkami sťažností rektorov a riaditeľov škôl, že v lepšom prípade v polovici, no väčšinou na začiatku decembra musia školu zavrieť, lebo nemajú peniaze na kúrenie. Katastrofálny stav budov a platy učiteľov už len dopĺňajú obraz biedy nášho školstva.

Zdravotníctvo je na tom opticky lepšie, ale bližší pohľad na štruktúru plánovaných výdavkov naznačuje, že radostnejšia budúcnosť je aj tu len ilúziou. Plánované výdavky rezortu od roku 1998 vzrástli zo 14,1 na 17 mld. Sk (v roku 2000 to bolo 14,9 mld. Sk), ale zvýšenie o 2 mld. Sk v rámci kapitoly pripadá na rast poistného, ktoré odvádza štát za vybrané skupiny osôb. Inými slovami na oddlženie poisťovní. Takže žiadne modernejšie vybavenie nemocníc, žiadny rast nedôstojných platov lekárov nemožno očakávať.

Učitelia a lekári teda existenčne naďalej zostanú na okraji spoločnosti. Odpoveďou na požiadavky štrajkujúcich lekárov o zvýšenie miezd je rast zdrojov na mzdy a platy zo 656 na 687 mil. Sk, teda opäť pod úrovňou tohtoročnej doteraz priemernej inflácie 12 %. Budú mať teda menej ako tento rok. Učiteľom vláda navrhuje rast miezd o 3 %, keď výdavky na mzdy a platy majú celkovo vzrásť z tohtoročných 2,6 na 2,8 mld. Sk. Aj naďalej tak zostanú jedni aj druhí doslova hrdinami, ktorí pracujú iba z lásky k svojmu povolaniu.

Finančný plán tretieho roku vládnutia M. Dzurindu ukazuje, že hazard v podobe prepadu zdravotnej a vzdelanostnej úrovne krajiny pokračuje. Ak sa štátny rozpočet schváli v týchto oblastiach v navrhovanej podobe, logicky by to mal byť koniec vládnych ambícií ľavicovej strany, ktorá ovláda post ministra financií i ministra školstva. S takýmito návrhmi by vo vyspelej krajine váhal aj politik najpravicovejšej strany. Nielenže chýba rozvojový impulz či zmena doterajšieho systému, ale ako sa ukazuje, na nič nebude dosť peňazí. Rok 2001 bude vysoko reštriktívny, či si to vláda želá alebo nie, či sa jej to zle počúva alebo nie. Také sú fakty, čísla, ktoré sama programuje. A tak sa obraz krajiny nezmení, ani sa nezačne meniť: učitelia a lekári budú i naďalej žiadať viac, budú sa plátať vykričané prípady, opäť viac lekárov a učiteľov príde o úsmev na tvárach a budovy nemocníc a škôl budú chátrať ďalej.

Peter Višváder