Hospodársky denník
USD50,508 Sk
EUR42,919 Sk
CHF28,074 Sk
CZK1,237 Sk
  Utorok  21.Novembra 2000
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Pochádzame z Marsu?

Baktérie ako prví kozmonauti, meteority ako prvé raketoplány. Prvá medziplanetárna cesta Mars-Zem. Je to síce hypotéza, ale opiera sa o exaktné vedecké dôkazy.

Tím kanadských a amerických vedcov skúma domnienky, podľa ktorých je pôvodcom života na Zemi bunka či mikroorganizmus pochádzajúci z Marsu. Ten na našu planétu „priletel“ na meteorite.

Prvým dôkazom je fakt, že Mars počas vzniku slnečnej sústavy vychladol skôr než Zem, a teda tu mohli skôr vzniknúť zárodky života. Pokiaľ sa tak stalo, mohol ich meteorit dopraviť živé na našu planétu.

Vedcom sa podarilo dokázať, že nie všetky živé organizmy musia nevyhnutne počas cesty vesmírom, vystavené extrémnym teplotám a radiácii, zahynúť. Aj preto, že mnohým meteorickým objektom trvá cesta z Marsu na Zem iba rok.

Mnoho meteoritov má totiž po lete vesmírom poškodenú iba vrchnú časť, pričom jadro zostane nezmenené. Výskumy naznačujú, že nepoškodené časti neboli vystavené teplote väčšej ako 105 stupňov Celzia! A sú baktérie, ktoré takúto teplotu bez problémov prežijú.

Dôkazom toho, že na nepoškodených častiach meteoritu teplota nepresiahla spomínanú hranicu, je fakt, že častice zachovalých jadier meteoritov sú aj po dopade na Zem usporiadané podľa gravitačného poľa Marsu, a nie podľa našej planéty. Vedci experimentálne dokázali, že pri teplote 105 stupňov strácajú tieto častice svoj pôvodný magnetizmus a „reorganizujú“ sa podľa gravitačného poľa Zeme. „Možno sme všetci Marťania,“ konštatuje vedúci výskumného tímu Ar. Joseph Kirchvink.

Každý rok dopadajú na zemský povrch tony marťanských meteoritov veľkosti ľudskej päste.

(mb)

počasie

n Dnes bude polojasno až oblačno, lokálne sa vyskytnú slabé zrážky. Zrána a predpoludním miestami hmla alebo nízka oblačnosť, ktorá sa na niektorých miestach udrží po celý deň. Najvyššia denná teplota 9 až 13, na horách vo výške 1500 m okolo 6 stupňov. Juhovýchodný až južný vietor 2 až 5, na horách 10 až 15 m/s. V stredu bude prevažne veľká oblačnosť a na viacerých miestach občasný dážď, na hrebeňoch Tatier sneženie, postupne od západu ubúdanie zrážok. Vo štvrtok polooblačno až oblačno a ojedinele slabý dážď. V nižších polohách zrána hmlisto alebo miestami zamračené nízkou oblačnosťou. Najnižšia nočná teplota 6 až 2 stupne, vo štvrtok v horských dolinách aj chladnejšie. Najvyššia denná teplota 7 až 11, na juhu vo štvrtok miestami až 13 stupňov. n Slnko vyjde zajtra o 7.07 a zapadne o 16.07 hod.

Amsterdamdážď10
Atényjasno21
Belehradoblačno15
Berlínoblačno8
Bratislavapolooblačno12
Bruseldážď10
Budapešťoblačno11
Bukurešťpolooblačno13
Frankfurtoblačno7
Helsinkioblačno5
Istanbulpolooblačno19
Kodaňoblačno6
Kyjevoblačno7
Lisabonoblačno15
Londýnprehánky7
Madridpolooblačno14
Milánodážď11
Moskvadážď5
Oslo dážď4
Paríždážď10
Prahaoblačno6
Rímoblačno13
Sofiapolooblačno10
Štokholmoblačno5
Varšavadážď7
Viedeňoblačno11
Záhrebhmla6
Ženevaoblačno7

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.