Reportér svojho času

Napriek tomu, že malacký rodák Miroslav Hucek (1934) fotografuje takmer polstoročie, až teraz má na Slovensku prvú autorskú výstavu. Postaralo sa o to občianskej združenie FOTOFO spolu s Českým centrom a v rámci Mesiaca fotografie si expozíciu možno pozrieť v Dome kultúry na Námestí SNP v Bratislave. Tam nám pred jednou zo svojich slávnych fotografií (Křídla pana Makovičky) takto ochotne zapózoval. Podľa toho vidíme veľkosť vystavenej fotografie, ale je to tiež dôkaz o veselej čulosti tohto dôchodcu, ktorý sa stále naplno venuje fotografickému koníčku.

Svoju kariéru dokumentárneho fotografa začal od 60. roku v týždenníku Mladý svět, ktorého otvorenosť a progresívnosť spoluvytváral najmä objektívnymi a humanistickými fotoreportážami z domova aj iných krajín. Nie náhodou je v centre jeho záujmu človek, občas aj vo vtipnej kombinácii. Na výstave je 58 čiernobielych záberov z Indie, zo Švédska, z Japonska, zo Španielska, z Francúzska, Egypta, Juhoslávie, Kuby, Grécka, ale aj ČSSR. Je tam aj časť cyklu Kláštory v ZSSR z roku 1967, čo bolo na to obdobie odvážne. Od roku 1975 je voľný fotograf. Jeho vrodený optimizmus bojoval s totálnou skepsou. Možno, že to bol okamih zrelého poznania. Cítime to z fotografie pána Makovičku s rozpätými krídlami nad Prahou a spolu s ním spontánne presvedčenie o sile ľudského indivídua. Jeho meno, podobne ako nadreálna prostota fotografie, sú symbolické pre obdobie vzniku (1972). Hovorí z nich únik zo všedného sveta do súkromia a snov, pretože jedine privátna sféra si vo všeobecnom otupenom čase uchovala autenticitu a prenikavosť, ktoré z verejného života vymizli.

Pavol Erdziak