Hospodársky denník
USD50,508 Sk
EUR42,919 Sk
CHF28,074 Sk
CZK1,237 Sk
  Utorok  21.Novembra 2000

Vieme predvídať zemetrasenie?

Naučíme sa niekedy predvídať príchod zemetrasenia? Túto otázku si ľudstvo kladie od nepamäti. Veda postupne odhaľuje nové a nové skutočnosti.

Dnes už presne vieme, v ktorých miestach sa zemetrasenie vyskytne. Má to však háčik, nevieme, kedy nastane.

Ako však zemetrasenie vzniká? Seizmológovia majú jednoznačnú odpoveď: v zemi sa zhromažďuje napätie. Vzniká tak, že sa podsúvajú, presúvajú alebo aj zrážajú veľké dosky. Vraví sa im litosférické a sú asi 120 kilometrov silné, ktoré so sebou unášajú aj kontinenty. Toto napätie sa postupne ukladá, ale raz sa uvoľní, napríklad tým, že doska praskne.

V súčasnosti odborníci dúfajú, že k predvídaniu zemetrasenia by mohla pomôcť chémia. Nádejné sú výskumy, ktoré sa zaoberajú zmenami zloženia podzemných vôd. Japonskí vedci napríklad analyzovali vzorku pitnej vody od roku 1980 až do roku 1999 a zistili, že pred zemetrasením sa mení jej chemické zloženie.

Vzorky vody budú odoberať aj Američania zo štvorkilometrového vrtu, ktorý má prechádzať zemetrasnou zónou svätého Ondreja (San Andreas Fault) v Kalifornii. Tento vrt ju súčasťou výskumu, ktorý zisťuje, ako otrasy pôdy uvoľňovať. Majú byť pri ňom navŕtané zemetrasné zóny, teda zlomy, podľa ktorých dochádza k posunom.

Akú úlohu teda môže hrať voda pri predvídaní zemetrasenia?

Najskôr treba vedieť, o akú vodu vlastne ide. Voda sa do hlbín zeme k zónam, podľa ktorých dochádza k uvoľneniu napätia, môže dostať viacerými spôsobmi. Môže sem byť zavlečená podsúvanou doskou z povrchu. Alebo to môže byť tzv. voda juvenilná, voda, ktorá je od začiatku vzniku Zeme viazaná v mineráloch v zemskej kôre.

Pokiaľ v hlbinných zónach dochádza k zmenám nerastného zloženia pôsobením teploty či tlaku, juvenilná voda sa uvoľňuje. Mnoho vedcov sa domnieva, že práve táto voda spôsobuje uvoľnenie napätia v zemskej kôre. Voda vlastne na niektorých zlomoch slúži ako mazadlo či olej.

Na predvídanie zemetrasenia by mohol viesť detailný izotopický výskum, napr. hélia. Tento prvok má dva izotopy, jeden je charakteristický pre atmosféru, druhý sa nachádza v zemi už od jej vzniku. V posúvanej doske je hlavne voda atmosférická. Preto môže sledovanie týchto vôd odhaliť príčiny, ktorá z nich vlastne spôsobuje uvoľnenie napätia a znalosti potom využiť na predvídanie zemetrasenia. Zmena izotopického zloženia hélia vo vode by tak mohla byť dobrým indikátorom otrasov pôdy.

(rhk)

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.