Nemajú záujem ani o vyššie platy?

Medzinárodné boje dokazjú, že mnohí naši hokejisti ignorujú svetový vývoj

„V našich kluboch v podstate neexistuje konkurencia. Hokejista má istotu a akosi netúži po výkonnostnom raste. Mnohým stačí byť priemerným alebo podpriemerným. Lenže to si nemôže dovoliť profesionál. Ten musí na sebe tvrdo pracovať, aby sa vymanil z priemeru. Počas extraligových bojov sa prejavili niektorí hráči ako schopní pre reprezentáciu. Viacerých sme vyskúšali, a až na malé výnimky sme boli sklamaní, ako aj z niektorých legionárov, ktorí sa už uspokojili s dosiahnutým. Presvedčili sme sa o tom aj na nedávnom turnaji v Nemecku. Teraz vieme, že treba dať šancu iným. Ten, kto sa ísť späť do reprezentácie, musí o ňu tvrdo bojovať tak, že odstráni nedostatky a do herného prejavu zakomponuje všetky požiadavky svetového hokeja,“ skonštatoval hokejový reprezentačný tréner Ján Filc.

Neprekročia tieň

Výsledky, ktoré dosiahli naši hokejisti na Nemeckom pohári (3. miesto), sú v kontexte s nedávnym úspechom na MS v Petrohrade sklamaním. Ako to vystihol Ján Filc, je to dôsledok prístupu väčšiny hráčov k povinnostiam, ale aj k vlastnému rastu. Ich prehry neboli produktom dobrej hry, ale neakceptovania a nezakomponovania do herného prejavu všetky atribúty pokrokového hokeja. Turnaj odhalil fyzické rezervy hráčov a hrať 60 minút v plnom nasadení nedokázali takmer všetci. Z ich hry sa vytrácala aktivita, agresívny hokej. Veľmi skoro sa uspokojili s prvotným úspechom. „Hráči sú zvyknutí po vedení 3:0 vypustiť hru, lebo taký atak o zvrat výsledku, ako zažili v súboji s Kanadou, v extralige nepoznajú. Potom nejdu do osobných súbojov, lebo na to nemajú fyzický ani psychický potenciál. A je zbytočné niektorým vysvetľovať, že aj v strednom pásme sa treba zraziť so súperom, a tak ísť vpred či zastaviť ho v útoku. Mám pocit, že mnohí sa uspokoja s pozvánkou do reprezentácie. Ako by to bol pre nich vrchol a netúžia si zvyšovať kredit či periodicitu účasti v národnom tíme,“ doplnil Ján Filc.

Nevidia dôvod?

Napriek vzlykom po nedostatku peňazí v našom hokeji, je táto skupina športovcov jednou z tých, ktorá má na pomery väčšiny obyvateľstva u nás slušné príjmy. Mnohým hráčom stačí zarobiť 15- až 20-tisíc mesačne, lebo ich námaha mnohokrát nie je adekvátna tejto sume (u mnohých je suma podstatne vyššia). A tak niet divu, že nemajú záujem o vyššiu výkonnosť a zároveň aj väčší plat. Na druhej strane, solventnosť mnohých klubov nie je taká, aby zaplatili veľkých hráčov, či držať v klube niekoľko desiatok kvalitných hokejistov, čím by sa vytvorilo zdravé konkurenčné prostredie. A tých, ktorí pochopili, že len tvrdá práca na sebe a osvojovanie si všetkých prvkov súčasného vrcholového hokeja, je jediná cesta k úspechu i dobrému ohodnoteniu, je veľmi málo. Reprezentácia je pre väčšinu hokejistov odrazovým mostíkom do veľkého profi hokeja. Umožní hráčovi konfrontáciu jeho schopností so svetovou konkurenciu. A len ten, kto pre to urobí maximum, má šancu získať lepšie postavenie, vyššie príjmy, a tým dobrú zábezpeku na hokejový dôchodok.

Tlak zhora

V súčasnosti hokejová reprezentácia seniorov vytvára príležitosť pre všetkých schopných a ambicióznych hráčov. Cieľom je vytvoriť plodné konkurenčné prostredie, aby z neho vzišiel výborný tím pre MS. Je to v podstate opačný postup, než je v iných hokejových krajinách, kde túto úlohu plnia kluby.

„Rozhodli sme sa robiť tlak na hráčov zhora. Preto sú pre nás dôležité medzinárodné turnaje, aby sa vyselektoval tím a hráči pochopili, že ak chcú naozaj byť reprezentantmi, musia preto niečo urobiť. Na diaľku bojujú o miesto aj s hráčmi z NHL. Miesta je pre všetkých dostatok, nik nemusí mať strach, žeby sa pre dobrý výkon a schopnosti nedostal do reprezentácie,“ sľubuje Ján Filc. A tak je nepochopiteľné, prečo mnohí hráči nechcú využiť príležitosť a získať nielen slávu, ale aj vyššie finančné ohodnotenie.

Stela Geregayová