Pre EÚ sú regióny veľmi dôležité

Projekt so zlínskou komorou naštartoval širšiu spoluprácu

Toto leto úspešne skončila žilinská Slovenská priemyselná a obchodná komora a zlínska Obchodní a hospodářská komora projekt financovaný z programu PHARE, zameraný na rozvoj cezhraničnej spolupráce oboch regiónov. O rozhovor sme pri tejto príležitosti požiadali riaditeľa regionálnej komory SOPK Žilina Jána Mišuru.

Čo pre žilinskú regionálnu komoru znamená cezhraničná spolupráca?

- Predovšetkým rozšírenie možností spolupráce s prihraničnými regiónmi, pričom práve ona multiplikuje štandardnú spoluprácu. Vnímame blízkosť regiónov, spoločné hranice, a tým aj spoločné problémy. Nezávisle od toho, že sú to dva rôzne štáty. Cezhraničná spolupráca si vyžaduje zrušenie bariér, využitie doterajšej spolupráce a zavedenie ekonomickej dimenzie do nej. Na to sa dosť zabúdalo, ale práve toto sme využili vďaka pomoci EÚ na prihraničnú spoluprácu, ktorá sa nezamerala len na turistické záležitosti. Výsledkom využitia spolupráce a zároveň blízkosti hraníc bola aj júnová prvá misia 40 českých podnikateľov na Slovensko v rámci spomínaného projektu, kde spolu so 70 slovenskými partnermi viedli až 250 rokovaní. Je vítané, že na projektoch cezhraničnej spolupráce do určitej miery participuje aj štátna správa a

Ako sa na výsledky projektu a vaše následné aktivity, čo sa týka diaľnice, pozerá vláda?

- O projekte vedel tak premiér Dzurinda, ako aj podpredseda vlády Mikloš a rovnako obaja vedia aj o potrebe potiahnuť diaľnicu cez Žilinu. O jej potrebe je zbytočné aj diskutovať, veď zo severu Slovenska, z Považia, sa cestuje či do Česka alebo do Nemecka a väčšinou cez Zlín. Tam je aj kontajnerový terminál na rozvoz kontajnerov na Slovensko. Je teda zrejmé, že rozvoj infraštruktúry musí byť pokračovaním tohto projektu. Okrem toho v prospech hovorí aj taký fakt, že Žilina je bránou z juhozápadu a zo západu do troch národných parkov, a tým sa otvorí vlastne Slovensku jednoznačne aj toľko preferovaná turistika.

Spomínali ste, že EÚ vyčlenila na projekt prostriedky, ktoré sú však dosť malé. Postačili na kvalitatívne uskutočnenie celého projektu?

- Napriek tomu, že sme dostali o polovicu menej prostriedkov, boli adekvátne našim požiadavkám formulovaným v projekte. Ten sme zrkadlovito predložili aj na slovenskej, aj na českej strane. Mali sme už určité skúsenosti s takýmito projektmi o cezhraničnej spolupráci s Poľskom, a tým aj dôveru EÚ, že pracovníci regionálnej Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory sú fundovaní. Radi by sme začali nové projekty, napríklad v rámci širšej spolupráce s trenčianskym a so zlínskym krajom a Uherským Hradišťom. Pre úniu má podpora regiónov rovnako veľký význam. Veď čím viac bude vzdelaný sám podnikateľ, resp. živnostníci či sami obyvatelia na oboch stranách hraníc, tým menšie budú bariéry aj pred vstupom do únie.

V čom ste presvedčili úniu, že projekt si zaslúži finančnú podporu?

- Predovšetkým je to v kvalite vypracovania projektu a jeho obsahu. Samozrejme, je potrebné podávať projekty každý rok a zabezpečiť tak kontinuitu podpory zo strany Európskej únie. O potrebe a obsahu projektov by od začiatku mali rozhodovať len príslušné regióny a nie centralisticky vláda. Tá by ich mala podporiť len pred úniou. Samozrejme, ak je viac projektov, treba ich posúdiť liberálne, nech vyhrá najlepší. Konkurencie sa nebojíme, pretože naši pracovníci podali štyri projekty na PHARE a všetky mali stopercentnú úspešnosť. Už teraz sa teda zamýšľame, aký projekt podáme na budúci rok, pretože tzv. prestávky v poskytovaní pomoci zo strany EÚ pre nejestvujúce projekty z našej strany sa veľmi negatívne odzrkadlili na rozvoji cezhraničných vzťahov s Poľskom a Českom, a tým aj na aktivitách Trenčianskeho, Žilinského, Prešovského a Trnavského kraja.

Projekt bol zameraný najmä na zintenzívnenie spolupráce medzi malými a strednými podnikateľmi. Oslovuje však prihraničná spolupráca aj veľké podniky?

- Hoci sme ho pripravovali najmä pre členov oboch komôr, nebazírovali sme na tom, aby sa napríklad na misii nezúčastnil aj podnikateľ patriaci do inej regionálnej komory. Veď sme to dali na vedomie aj cez vnútrokomorový systém a časopis Spravodaj podnikateľov. Cieľom projektu totiž bolo jeho využitie v prospech slovenských podnikateľov. Samozrejme, 95 % podnikateľov bolo z nášho kraja, ale to je logické najmä pre vzdialenosť. Rovnako 80 % boli malé a stredné firmy, dokonca živnostníci a okrem zástupcov výroby železa a ocele sa zúčastnili reprezentanti takmer všetkých firiem.

To znamená, že v poskytovaní služieb nerobíte rozdiely medzi členmi a nečlenmi SOPK?

- SOPK je jeden právnický subjekt, verejnoprávna inštitúcia, avšak s tým rozdielom, že nedostávame príspevok od štátu. Poskytujeme služby so zľavami podnikateľovi bez ohľadu na to, či je členom regionálnej komory (máme ich na Slovensku deväť) v Košiciach, Nitre alebo v Trenčíne. To je výhoda jednotného systému regionálnych komôr. Cieľom a úlohou je vzdelávať podnikateľov, pripravovať pre nich odborné semináre, colné aktuality, školenia colného deklaranta, novinky v oblasti certifikácie výrobku, nových zákonov a pod. Na rozdiel od komerčných organizácií to dostane náš člen so zľavou.

Chýbajú však kapacity, pretože na počet podnikateľov a živnostníkov, ktorých máme na Slovensku, majú komory v zahraničí 100 zamestnancov. Pritom nezáleží na tom, či je tam povinné členstvo ako v Nemecku alebo nepovinné ako v Británii. Veď každý zamestnanec komory musí mať určitý základný prehľad o obchode a o politickej situácii v štáte, s ktorým pracuje, musí mať prehľad o regióne, musí poznať trendy a informácie dôležité pre podnikateľa. Avšak rád by som dodal jedno. Musí byť záujem aj zo strany slovenských podnikateľov. Českí o spoluprácu záujem majú. Viem, že náš podnikateľ má často problémy ako zvládnuť chod firmy a nájsť zákazky, ale na spoločných akciách by sa zúčastniť mal. Veď každá informácia, aj negatívna, je informácia, ktorá v budúcnosti môže pomôcť.

Slávka Blazseková