Plusy a mínusy ekonomiky

Ekonomický boom verzus daňové zaťaženie

Ekonomický analytici sa o posledných rokoch švédskej ekonomiky vyjadrujú v superlatívoch. Hovoria o ekonomickom boome, tvrdia, že krajina prekonala krízu a čakajú ju zlaté roky. Podľa minuloročných údajov Štátneho ústavu pre konjunktúru v Štokholme by Švédsko malo tohto roku dosiahnuť rast HDP okolo 3 až 3,8 %, nezamestnanosť by sa mala pohybovať tesne nad hranicou 5 percent a v roku 2001 pod ňou, čím by sociálnodemokratický premiér Göran Persson splnil svoj sľub, ktorý dal pri nástupe do úradu v roku 1995. Vtedy povedal, že nezamestnanosť z 10 percent zníži do roku 2000 na polovicu.

Pravdou je, že ak urobíme prierez švédskou ekonomikou za posledné desaťročie, koniec vyzerá oveľa sľubnejšie ako začiatok. Švédsko sa na začiatku 90. rokov vďaka dedičstvu preťaženého sociálneho štátu dostalo do vážnej krízy. Za posledných päť rokov sa však recesiu podarilo prekonať. Perssonova ľavicová vláda s pomocou pravicových drastických úsporných programov, ktoré ohrozili sociálnu sieť, skonsolidovala hospodársku situáciu v krajine. To vo svojej tohoročnej augustovej správe priznala aj OECD. Konjunkturálne vyhliadky Švédska sú priaznivé. Štokholm splnil Maastrichtské kritériá, krajina má rozpočet s prebytkom okolo 30 miliárd švédskych korún (SEK) a dynamický rast exportu. V bilancii zahraničného obchodu sa na rok 1999/2000 očakáva výrazný prebytok. Vláda si vďaka tomu dovolí uvažovať o tom, že najnižším a stredne situovaným príjmovým skupinám zníži dane o 12 až 15 miliárd SEK.

Švédsko zaznamenáva jeden z najlepších ekonomických rastov v EÚ. Domácnosti zvyšujú konzum, mzdy stúpajú, inflácia a úrokové sadzby sú nízke, národná mena je pevná, nezamestnanosť sa znižuje, sú dokonca sektory hospodárstva, kde je deficit pracovných síl. Rozpočet na budúci rok má byť podľa ministra financií Bosseho Ringholma štedrý vzhľadom na prebytok, ako aj v oblasti zníženia daní. Nadbytok finančných prostriedkov predstavujúci podľa vlády 1,7 % HDP v roku 1999 má v roku 2000 predstavovať 2,1 %.

Aj napriek týmto pozitívam je tu stále priestor na obavy. Pravicová opozícia síce oceňuje výsledky vlády, avšak vyčíta jej málo smelosti, že sa nepustila do odvážnejších reforiem. Ekonomickí analytici upozorňujú, že dlhodobé problémy zostávajú neriešené. Sociálny a daňový štát predstavuje brzdu pre rozvoj zamestnanosti, tvorby kapitálu a dynamiky a núti Švédov pracovať pod ich možnosti. Vysoké dane sú naozaj problémom. Kým väčšina krajín EÚ znižuje daň z príjmu, Štokholm tento krok odďaľuje. Ako v auguste uviedol týždenník The Economist, daňové zaťaženie vo Švédsku - 52,9 % HDP - je najvyššie zo všetkých krajín OECD. Dôsledkom je skutočnosť, že krajina je menej konkurencieschopná (hodinová produktivita práce je hlboko pod úrovňou EÚ) a inovačné trendy sa zabrzďujú. V júni MMF vyzvalo Perssona, aby znížil dane. Lebo je vraj na škodu zdravému švédskemu hospodárstvu, že daňové zaťaženie odrádza od práce, sporenia i investovania. Signály však prichádzajú nielen zvonku. Domáci podnikatelia sa sťažujú, že je nemožné prilákať zahraničný talent do krajiny, kde je základná sadzba dane z príjmu 34 % a najvyššia sadzba 56 %. Takýto stav núti domácich kvalifikovaných expertov migrovať na menej zdaňované miesta v USA či vo Veľkej Británii. Aj niektoré spoločnosti, ako napríklad Ericsson, premiestňujú svoje hlavné aktivity do iných krajín. Okrem toho existujúca skostnatená mzdová štruktúra nemotivuje pracovníkov k vyšším výkonom. Pravidlá na pracovnom trhu zvýhodňujú zamestnaných a znevýhodňujú mladých nezamestnaných. Veľkorysé sociálne dávky a vysoké zdaňovanie vedú k tomu, že sa pre mnohých pracovať ani neoplatí. Veď pre asi 40 % nezamestnaných dostať prácu znamená iba mierne zvýšenie príjmov, a tak sa mnohí z nich dobrovoľne nechajú vydržiavať štátom.

Iaromír Novák