Výsledky sú, aké si zaslúžime

Šéfredaktor Hd oslovil tromi otázkami v závere októbra dvadsaťdva osobností z hospodárstva. Dnes uverejňujeme odpovede Slavomíra Hatinu, prezidenta a. s. Slovnaft a predsedu Hospodárskeho klubu (NEF), ktorý bol jedným z nominovaných na prestížne ocenenie Prominent ekonomiky 2000.

Ako vnímate hospodársku situáciu SR v závere 20. storočia?

- Ak by sme vyše štyridsať rokov neboli žili v inom politicko-spoločenskom systéme, myslím si, že náš odstup od hospodársky vyspelých krajín by nebol taký veľký. Desať rokov transformácie na trhovú ekonomiku je v našich podmienkach zrejme nedostatočný čas, aj keď niektorí optimisti predpokladali, že dnes budeme už ďalej. Vykonali sme veľmi veľa zásadných zmien, smerovanie ekonomiky je už, samozrejme, nezvratné, svet nás začal pozitívne vnímať, dostali sme pozvánku do „klubu vyspelých krajín“ OECD. Ale spokojnosť tu ešte nie je na mieste. Modernizácia priemyslu je nedostatočná, nových, špičkových technológií je ako šafranu, mnohé bývalé dobré fabriky takmer neprodukujú, stavebníctvo a poľnohospodárstvo sú v útlme. Veľké množstvo kvalifikovanej pracovnej sily je nevyužité, a to nás ešte čakajú zásadnejšie reformy v ďalších oblastiach a liberalizácia trhu. Dnešná hospodárska situácia je teda vizitkou nás všetkých, výsledky sú také, aké si zasluhujeme, príčiny nehľadajme nikde inde, len v nás samých. Ak by sme sa boli celých desať rokov menej hašterili a viac ťahali za jeden povraz, myslím, že aj hospodárstvo by bolo na vyššej úrovni. Teraz ide aj o to, ako sa z doterajšieho vývoja ekonomiky poučíme, aby hospodársky rozvoj nabral na obrátkach.

Aké opatrenia alebo právne normy treba prijať na to, aby sa výkonnosť slovenskej ekonomiky priblížila sile a tempám rastu ekonomík štátov EÚ skôr ako za 30 - 35 rokov?

- Slovenská ekonomika pre zásadné priblíženie sa k ekonomikám vyspelých krajín potrebuje mať komplexnú rozvojovú stratégiu. V hospodárskych kruhoch sa o tomto veľa diskutuje, napríklad aj v tejto ankete Hospodárskeho denníka. Slovenskej republike chýba základný dokument na jej dlhodobý rozvoj. Potrebujeme víziu či štátnu doktrínu, nazvime si to ako chceme. Nechajme intelektuálne a ekonomické elity spoločnosti vypracovať predstavu, čo chceme dosiahnuť. Ukážme všetkým občanom v zrozumiteľnej forme hlavný smer rozvoja slovenskej spoločnosti k modernej demokracii západného typu. Spoločnosti, ktorá poskytuje rovnosť všetkým občanom pred zákonom i rovnosť šancí pre životné uplatnenie sa v súlade s danosťami a schopnosťami. Uveďme, čo chceme dosiahnuť o 10 či 20 rokov, ktoré hodnoty chceme pritom uznávať, kultivovať a rozvíjať. Zamyslime sa nad poslaním našej malej krajiny v procese integrácie v európskom priestore na pozadí silnejúcich globalizačných trendov. Dohodnime sa na základných cieľoch pre dlhodobý rozvoj SR a víziu schváľme v parlamente, aby bola základným dokumentom aj pre postupne sa striedajúce vládne garnitúry. Nadväzne vypracujme stratégiu ako víziu, uveďme ju do reálneho života, v žiadnom prípade nie ako návrat do prísne plánovaného systému či štátneho dirigizmu. Využime túto možnosť na získanie všetkých, ale najmä mladých ľudí na tvrdú prácu, na úspešnú integráciu SR do euroatlantických štruktúr. Pritom musíme byť vnútorne integrovaní, zjednotení spoločnou predstavou prosperujúcej krajiny pracovitých, vzdelaných, múdrych a dobrých ľudí. Myslím si, že by sa týmto mohli vytvoriť podmienky na žiaduce zladenie aktivít podnikateľských subjektov a ostatných inštitúcii, a to prirodzene žiaducim smerom.

Čo by ste okamžite vykonali pre akceleráciu podnikateľskej sféry a stredného manažmentu vo vašej pôsobnosti, ale aj vo vašej brandži a vôbec v celej spoločnosti?

- V posledných rokoch sme sa v Slovnafte sústredili na moderné technológie, kvalitu a informácie. To sme zvládli. V nadchádzajúcom období sa musíme viac sústrediť na človeka, na rozvoj jeho znalostí, motivácie a medziľudských vzťahov, na zlepšenie atmosféry vzájomnej dôvery a komunikácie. Dnes sa už pomaly topíme v informáciách, a pritom nám často chýbajú znalosti. Manažéri sa predsa nerozhodujú len na základe informácií v podnikových či iných systémoch, ale na základe toho „čo majú v hlavách“. Vo všeobecnosti by sme sa mali zamyslieť nad každou jednou činnosťou, ktorú robíme. Veď niektoré robíme len preto, lebo sme si na ne zvykli. Potrebujeme vylúčiť aktivity, ktoré neprispievajú k tvorbe hodnôt a naopak sústrediť sa na tie, ktoré sú pre hodnototvorné procesy rozhodujúce. Môže to byť zložité, až bolestné, ale inak to nepôjde. Sústredenie sa na znalosti a produktivitu práce je podľa môjho názoru to, čomu by sme sa mali všetci, ktorí riadime firmy a iné organizácie, začať

ešte intenzívnejšie venovať. Verím, že aj malé investície do týchto oblastí sa nám znásobené veľmi rýchlo vrátia.