Slovenský šprint k aliancii

Definitívne prijatie rezolúcie v PZ NATO sa očakáva dnes

Politický výbor Parlamentného zhromaždenia Severoatlantickej aliancie (PZ NATO)prijal v nedeľu rezolúciu o rozširovaní aliancie vyzývajúcu Radu NATO, aby najneskôr na svojom summite v roku 2002 adresovala pozvanie na vstup do aliancie Slovensku, Slovinsku a Litve. Informoval o tom predseda slovenskej parlamentnej delegácie zúčastňujúcej sa na 46. zasadnutí PZ NATO v Berlíne František Šebej. Predseda parlamentného výboru NR SR pre európsku integráciu označil rezolúciu za historický okamih, pretože po prvý raz od roku 1995 sa Slovenská republika opäť spomína v oficiálnom dokumente NATO, ktorý sa týka procesu rozširovania. Z tohto dôvodu možno teda rezolúciu navrhnutú americkým senátorom Williammom Rothom považovať za obnovenie dôveryhodnosti Slovenska.

Politický výbor návrh odhlasoval tesnou väčšinou, keď proti hlasovali členovia nesúhlasiaci s uvedením konkrétnych krajín. Hoci sa v rezolúcii ďalej uvádza, že pozvánku treba poslať „ktorejkoľvek ďalšej krajine, ktorá spĺňa kritériá na členstvo formulované v štúdii aliancie o rozširovaní z roku 1995“, len Slovinsko, Slovensko a Litva sú uvedené konkrétne. Definitívnemu prijatiu rezolúcie bude ešte predchádzať hlasovanie v pléne, ktoré sa uskutoční v utorok v berlínskom Reichstagu. Prijatý bol aj návrh predsedu slovenskej delegácie, aby sa v preambule rezolúcie zakotvil nový paragraf, kde NATO vyjadruje svoje odhodlanie budovať nerozdelenú demokratickú Európu.

Pokiaľ ide o Slovinsko a Litvu, zaujímavá je najmä podpora k integračným snahám baltickej republiky. Vstupom Vilniusu do Severoatlantickej aliancie dôjde k významnému posunu na geopolitickej šachovnici. Litva by sa totiž stala prvou členskou krajinou NATO, ktorá bola súčasťou bývalého Sovietskeho zväzu. A hoci Moskva v súčasnosti neprejavuje ašpirácie vrátiť Pobaltské krajiny do sféry svojho vplyvu, vzniknutý precedens môže mať dlhodobejšie následky. Onedlho totiž môže byť v hre rozsiahla a strategicky dôležitá Ukrajina. Uprednostnenie Slovinska až toľko polemík nevyvoláva. Ide totiž o malú krajinu s malou, prispôsobiteľnou armádou a relatívne vyspelou ekonomikou.

Vojenské príspevky

Ministri obrany členských krajín EÚ včera v Bruseli oznámili príspevky svojich krajín k spoločnej jednotke rýchleho nasadenia, ktorá by mala vzniknúť do roku 2003. Podľa diplomatov je najväčším prispievateľom Nemecko s 13 500 vojakmi, nasleduje Británia s 12 500 a Francúzsko s 12 000 mužmi. Ostatné členské štáty prispejú počtom vojakov pohybujúcim sa od 1000 do 6000, Dánsko sa na budovaní spoločnej európskej obrany nepodieľa. „Ide o prvý dôležitý krok k splneniu cieľa pre rok 2003,“ povedal na stretnutí ministrov obrany vysoký predstaviteľ EÚ pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku Javier Solana. Pripomenul, že zvládanie krízových situácií, ktoré bude úlohou vojenskej jednotky, je veľmi zložité, čo sa týka rýchlosti a schopnosti nasadenia. Zatiaľ čo vojakov pre jednotku rýchleho nasadenia bude mať EÚ dosť, chýbajú kapacity v nevyhnutnom technickom zariadení. „Máme nedostatok v oblasti strategických a technických kapacít. Bude preto nevyhnutné vyvinúť ďalšie úsilie vrátane rozpočtovej oblasti,“ uviedol Solana. Vlády EÚ ponúkli zatiaľ na potreby jednotky 400 lietadiel a 100 lodí.

Zbytočné obavy?

Spojené štáty sa nemusia obávať, že Európskou úniou plánovaná jednotka rýchlej reakcie bude konkurovať NATO. V rozhovore pre BBC to včera vyhlásil generálny tajomník aliancie George Robertson. Robertson odmietol kritiku zámeru EÚ - predovšetkým zo strany britských konzervatívcov - a zdôraznil, že NATO pod vedením USA zostáva hlavnou ochranou Európy a európska jednotka, zameraná na mierové alebo iné misie, na ktorých NATO nebude participovať, alianciu nebude podkopávať. „NATO zostáva oporným kameňom európskej bezpečnosti a naším jediným mechanizmom kolektívnej bezpečnosti. Európania sa mu nesnažia konkurovať alebo ho duplikovať, ale tvrdia, že Európania by mali robiť viac na svojom dvore," povedal Robertson pre rozhlasové vysielanie BBC.

(TASR, by)