Volili menšie zlo

Komentuje Peter Višváder

Ministerka B. Schmögnerová pripustila, že schodok verejných financií nebude 3 % z HDP (28 mld. Sk), ako to vláda pôvodne predpokladala, ale na úrovni od 3,3 do 3,6 % HDP. Problém rastu deficitu je v dvoch veciach: po prvé, že 11,5 mld. Sk (1,3 % HDP) získaných z privatizácie ST vláda použila na plátanie dier v štátnom rozpočte. V takom prípade sa započítavajú do schodku verejných financií. Ak by ich použila na to, na čo podľa svetových finančných inštitúcií (ich autoritu využíva len keď sa jej to hodí) i našich analytikov mala použiť, teda na oddlženie krajiny, deficit by nerástol. Toto správanie sa, aj keď nie je rozumné, má svoje logické politické motívy. Kabinet M. Dzurindu, vedomý si napätej vnútropolitickej situácie, otáznika referenda a silnej opozície, totiž musel hasiť najhorúcejšie ekonomické problémy. Inak by nastal napríklad v zdravotníctve doslova kolaps, ktorý by sme okamžite pocítili v každodennom živote na vlastnej koži. Takto síce vzrastie, v lepšom prípade sa nezníži zadlženie krajiny, verejné financie budú viac deficitné, ale tento schodok budeme splácať v štátnych rozpočtoch emitovaním štátnych dlhopisov až v budúcich rokoch. Z tohto hľadiska je postup vlády, aj keď ho možno kritizovať, do istej miery akceptovateľný. Čo je však nepochopiteľné, je druhá príčina „neplánovaného“ rastu deficitu verejných financií. Hoci sa znížila sadzba dane z príjmov právnických osôb, vláda úmerne tomu neznížila výdavky rozpočtu v rezortoch. Mala reagovať nielen na vlastný návrh na 35-percentnú sadzbu dane, ale aj na konečné zníženie na 29 % poslancami. Nestalo sa ani jedno, ani druhé. Tým do istej miery umelo vytvorila predpoklad na nedodržanie makroekonomických údajov, ktoré tak rada považuje za svoj úspech a čiastočne pokazila dobrý dojem.