Už by hádam stačilo

Komentuje Vladimír Turanský

Tí, čo riadia tento štát, mali by si natrvalo osvojiť heslo, podľa ktorého je vzťah k poľnohospodárstvu odrazom vzťahu k vlastnému národu. Veď za posledné desaťročie sa hrubá poľnohospodárska výroba znížila u nás o viac ako 30 %. Čo je ešte horšie, vinou nepriaznivého ekonomického postavenia väčšiny ľudí sa znížila spotreba potravín. Napriek tomu musí každý obyvateľ Slovenska v priemere dať na stravu až 40 % svojich výdavkov. Je to smutné, najmä ak si uvedomíme, že je to dvojnásobok oproti väčšine vyspelých krajín. Kritici stále vyčítajú výšku štátnych dotácií pre prvovýrobcov potravín. Zabúdajú však, že dotácie nedostávajú len poľnohospodári, ale že sa sprostredkovane presúvajú do fondu potravín pre celú spoločnosť. Popri prvovýrobe sa štátna podpora musí totiž rozdeliť aj infraštruktúre, ktorá dbá o hygienu výroby potravín, ochranu zdravia spotrebiteľa či environmentálne projekty atď. Tak to ide všade vo vyspelom svete a ak sa do neho chceme dostať, tak to musí fungovať aj u nás. Alebo chceme mať spustnutú, nekultivovanú, pre zahraničných hostí nepríťažlivú krajinu? Ak nie, tak musíme rátať aj s výdavkami na jej „údržbu“. Veď nie nadarmo sa hovorí, že práve poľnohospodári sú najlepšími a najspoľahlivejšími správcami kultúrnych hodnôt. Naši gazdovia a spracovatelia ešte stále vyrábajú potraviny relatívne efektívne, ale najmä kvalitne a v dostatočnom množstve. Bola by nenahraditeľná škoda, keby sme sa z tejto cesty museli vrátiť pre nepochopenie tých, čo majú rozhodovať o budúcnosti obyvateľov tejto krajiny. Horúce hlavy v začiatkoch transformácie slovenskému pôdohospodárstvu uškodili. Už by hádam aj stačilo.