Odtrhnuté od reality

Prijať presné pravidlá

Návrh zákona o financovaní školstva, ktorý pripravilo ministerstvo školstva, spĺňa podľa rezortného ministra Milana Ftáčnika európsky štandard a zároveň poskytuje neštátnym školám istotu finančného zabezpečenia, ktorú dnes nemajú. Navrhovaný zákon zahŕňa cirkevné školy pod neštátne školstvo, čo zodpovedá praxi v EÚ. Koncepcia ministerstva, ktorá má podľa M. Ftáčnika najbližšie k portugalskému systému, navrhuje, aby cirkevná škola mohla získať

90 % príspevku

štátnych škôl. Okrem 50 %, na ktoré má nárok každá škola, sa k nim pripočíta 30 % v prípade, že nevyberá poplatky, 10 % za obsah vzdelania porovnateľný so štátnou školou a 10 % za pokrytie regionálnych potrieb. Návrh zákonov o financovaní školstva, o prechode zriaďovateľskej funkcie stredných odborných učilíšť a novely školského zákona však vláda stiahla z rokovania. Chýbajúce vykonávacie predpisy, ktoré boli dôvodom stiahnutia, vypracuje rezort školstva v priebehu mesiaca tak, aby vláda zákony schválila ešte v tomto roku.

Čo by tento zákon priniesol Strednému odbornému učilišťu strojárskemu v Bratislave, nám porozprával ekonomický zástupca riaditeľa Ing. Ľubomír Kvasnička. „Z hľadiska mojej funkcie ekonóma je tento zákon stále dosť odtrhnutý od reality. Prečo? Je podmienený školským zákonom, a tam sa odohrávajú vzájomné súboje, čo sa týka kompetencií a zriaďovateľskej funkcii. Trvá to už dlhšie obdobie, kde sa ministerstvo školstva snaží dostať SOU pod správu krajských úradov. Výsledkom pre nás by bola ťažká administratívna práca, neprehľadný systém financovania. Ku kapitálovým výdavkom sa môžeme dostať od nášho zriaďovateľa ministerstva hospodárstva, k prevádzkovým dotáciám cez krajské úrady. Na porovnanie, na tento rok sme dostali menej dotácií oproti minulému o 1,4 mil. Sk. V tomto roku nám financuje

štát len 57 %

celkových nákladov. Väčšinou z toho tvoria mzdy a poistné. Na ostatné neostávajú žiadne finančné zdroje. Tieto zdroje si riešime vlastnou činnosťou, či už podnikateľskou, suplujeme internáty iných stredných škôl, máme tu ubytovaných 126 zdravotníkov, sú tu vysokoškoláci atď. Aby to nebolo také jednoduché, tak z podnikateľskej činnosti musíme platiť dane,“ vysvetľuje Ľ. Kvasnička a dodáva. „V samom zákone ma zaráža, že opäť dochádza k určitej kategorizácii nielen štátnych a neštátnych škôl. V prípade, že to bude rozpočtová organizácia, má nárok od krajského úradu na kapitálové výdavky, ale ak to bude príspevková, čo je naše SOU, je tam len možnosť pridelenia kapitálových výdavkov. To sú však investície, čo sa týka zhodnocovania majetku, generálnych opráv, nákupu a obstarávania nového majetku. Ďalším problémom, ktorý tu nastáva, je viaczdrojové financovanie, čo je logické, ale keď sa tam opierajú o príspevky rodičov, tak pre učňovské školstvo to neprinesie žiadny efekt. Pozitívum vidím v tom, že by sa vyriešila dvojkoľajnosť riadenia škôl. Uvítal by som, keby sa v tomto zákone stanovili presné pravidlá rozdeľovania finančných prostriedkov a riešenie, čo ďalej,“ uzatvára Ľ. Kvasnička.

Ingrid Stránska