Chyby poznáme, no opakujeme

O príjmoch v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2001

„Vzhľadom na to, že návrh štátneho rozpočtu na rok 2001 predpokladá rast HDP v bežných cenách o 8,8 % a maximálneho schodku rozpočtu (§ 12 návrhu) o 35,8 %, bude sa Slovensko v roku 2001 vzďaľovať od referenčnej hodnoty (3-percentný podiel schodku na HDP) na vstup do EÚ. Túto závažnú informáciu obsahuje stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR k vládnemu návrhu štátneho rozpočtu na rok 2001. Dokument včera dostali poslanci NR SR, ktorí ho využijú tak ako každý rok pri rokovaní o návrhu štátneho rozpočtu. Začať sa má na budúci týždeň. Pri spomenutom probléme deficitu rozpočtu nie je dôležitý len jeho objem, ale aj jeho štruktúra a použitie. Vývoj za posledné roky potvrdzuje nepriaznivý trend, keď nielen v schodku, ale aj v celkových výdavkoch sa prehlbuje spotrebný charakter rozpočtu. Schodok však vôbec nepovažuje NKÚ za jediný problém vládneho návrhu štátneho rozpočtu na rok 2001. Vzhľadom na doterajší vývoj za zásadné riziko považuje mieru nezamestnanosti projektovanú na 16,3 %. Vládny optimizmus je zrejmý podľa NKÚ aj pri miere inflácie a raste HDP. Ďalej varuje pred využitím privatizačných príjmov na krytie bežných výdavkov rozpočtu, ako to bolo v tomto roku a na účelnosť vynakladaných prostriedkov na projekt štátnej pokladnice.

Rozhodujúcu časť príjmov štátneho rozpočtu tvoria daňové príjmy (88,3 %). V tejto súvislosti NKÚ upozorňuje na nepriaznivý vývoj daňových a colných nedoplatkov, keď sa ich podiel napriek všetkým opatreniam deklarovaných vládou a MF SR v roku 1999 medziročne zvýšil o 10 % a trend ich rastu pokračuje aj v tomto roku. V tejto časti NKÚ upozorňuje na neprehľadné legislatívne prostredie, ktoré robí problémy nielen správcom dane pri výbere daní, ale najmä podnikateľským subjektom pri ich výpočte a odvádzaní. Novely zákonov sa prijímajú rýchlo, s okamžitou účinnosťou a v skrátenom legislatívnom procese. Tým sa oneskoruje aj ich zapracovanie do informačného systému správcu daní a z toho vplýva neefektívnosť výberu daní vrátane znižovania nedoplatkov. NKÚ považuje za kľúčové v tejto oblasti dobudovať elektronický prenos informácií, kompatibilitu údajov medzi bankami a správcami dane, registra živnostníkov, právnických osôb a majiteľov dopravných motorových prostriedkov. Navyše NKÚ považuje sumu vymožiteľných daňových a colných nedoplatkov, ktorú uvádzalo MF SR k prvému polroku 2000 vo výške 54 mld. Sk, za nereálnu.

Pri dani z príjmov fyzických osôb NKÚ upozorňuje na riziko nesplnenia plánovaného príjmu najmä v súvislosti s príjmami zo závislej činnosti a funkčných požitkov. Výber dane ovplyvní už spomenutá rizikovosť odhadu miery nezamestnanosti. Ak bude vyššia ako predpokladaných 16,3 %, výnos tejto dane bude zákonite nižší. Naproti tomu medziročný pokles plánovaného výnosu dane z príjmov právnických osôb o 5,6 mld. Sk považuje NKÚ za opodstatnený. Podľa neho totiž pretrváva nedostatočná platobná disciplína a doteraz zdĺhavý priebeh konkurzných konaní nepomáha riešiť ani novela zákona. Rozpočtovanou sumou 65 mld. Sk predstavuje DPH najvyššiu zložku daňových príjmov a súčasne aj najrizikovejšiu. Od platnosti novej daňovej sústavy v roku 1993 bola táto daň splnená len dvakrát (1995 a 1999). NKÚ upozorňuje, že nedoplatky na DPH predstavujú až 44 % celkových daňových nedoplatkov, pričom dôslednejšou a rýchlejšou kontrolou v tejto oblasti správa daní mohla vzniku mnohých nedoplatkov zabrániť. Pri raste príjmu zo spotrebných daní o 1,8 mld. Sk oproti roku 2000 vidí NKÚ rezervy v práci daňových úradov, ktoré boli k nedoplatkom často tolerantné. Navrhuje v budúcnosti postaviť legislatívnu bariéru proti špekulatívnym zmenám sídla spoločností.

Peter Višváder