Poistenie jadrových elektrární

Vlastné zdroje nemôžu nikdy stačiť na tzv. veľké poistenie

„Do roku 1996 neboli výrobné zariadenia Slovenských elektrární (SE) vôbec poistené. To znamená vodné, tepelné, jadrové elektrárne, ba ani prenosová sústava. Poistené boli napríklad len autá či majetok mimo areálov SE,“ hovorí Štefan Haring, výkonný riaditeľ pre vnútornú ekonomiku SE. No vzhľadom na skutočnosť, že potrebovali získať zdroje najmä na výstavbu Jadrovej elektrárne Mochovce, ale aj na modernizáciu a ekologizáciu výroby vo Vojanoch, museli splniť požiadavku veriteľov na poistenie. Tí jednoducho chceli mať stopercentnú záruku, že sa im požičané peniaze vrátia. V prvej etape sa poisťovali výrobné zariadenia klasických elektrární a vodné elektrárne prostredníctvom konzorcia poisťovní, ktoré sú na našom trhu etablované. Vedúcim poisťovateľom sa stala Slovenská poisťovňa. Ročne išlo asi o sumu 80 mil. Sk. Ten určuje povinnosť prevádzkovateľa prevziať zodpovednosť za škody spôsobené tretím subjektom. „Keby sme tak neurobili, Úrad jadrového dozoru SR by nám nedal licenciu na prevádzkovanie jednotlivých jadrových elektrární. Keďže Slovensko pristúpilo k medzinárodnej konvencii o krytí týchto škôd skôr ako sa schválil zákon, v prvej etape prebral zodpovednosť na svoje plecia štát. Poistné krytie na každú lokalitu jadrovej elektrárne predstavuje sumu 2 mld. Sk na všetky poistné udalosti v poistnom období, teda jedného roku,“ vysvetľuje Š. Haring.

Presadili svoje

Na otázku, prečo nastala situácia, že niektoré tepelné a vodné elektrárne neboli od 1. 7. do 1. 11. 2000 poistené, Š. Haring povedal: „S poistením sme neboli celkom spokojní, lebo sme ho chceli rozšíriť o tzv. poistné lomu strojov. To znamená o poistenie škôd, ktoré vzniknú pri bežnej technologickej prevádzke. Napríklad praskne lopatka na turbíne a pod. Plus sme sa rozhodli v tomto roku poistiť aj majetok jadrových elektrární. Navyše vzhľadom na problémy do akých sa SE dostali v polovici tohto roka, sme potrebovali výšku poistného znížiť. To však nebola ľahká úloha. Vplyvom inflácie, ale aj požiaru v elektrárni Nováky sa naopak dalo očakávať zvýšenie sumy poistného na sumu až okolo 20 mil. Sk. To sme však nechceli pripustiť.“ Novú koncepciu poistenia bolo treba prerokovať cez makléra, s poisťovňami a podobne. Na závodoch SE sa tejto otázke venovali nielen ekonómi, ale aj technici. Napokon SE pripravili poistenie majetku nielen na živelné udalosti, ale aj na lom strojov. Aby ho znížili, zmenili poistné plnenie. „Vybrali sme zariadenia, ktoré sú pre Slovenské elektrárne životne dôležité, a tie sme poistili na novonadobúdacie ceny. Ostatné zariadenia sú tiež poistené, ale na účtovné ceny. To znamená, že poisťovňa by nám nezaplatila skutočné náklady, za aké sme zariadenie postavili alebo kúpili, ale akú má teraz hodnotu. Ide o také zariadenia, ktoré majú tri až štyri roky do konca životnosti,“ zdôrazňuje Š. Haring. Ďalej hovorí, že sa použili na Novákoch. Turbogenerátor, ktorý vyhorel, už „dožíval“. Keby kúpili nový, stálo by to asi trištvrte miliardy Sk. Poisťovne by to síce zaplatili, ale SE by sa dostali zbytočne do problémov, lebo ostatné zariadenia v Novákoch skončia svoju životnosť už o dva-tri roky. Nové zariadenie by potom však nemohlo byť prevádzkované. Preto sa rozhodli, že kúpia staršie zariadenie, za 250 mil. Sk.

Ide o dobrovoľnosť

K téme, prečo sa pred termínom uzavretia poistenia začala problematika rozmazávať v mnohých médiách, sa Š. Haring nevyjadril. Nevylúčil však náš názor, že išlo o tlak poisťovní, ktoré chceli dosiahnuť iné podmienky, ako sa v konečnej fáze podarilo uhrať zástupcom SE. Od novembra tohto roka SE poistili aj majetok jadrových elektrární. Opäť však nie na novonadobúdacie ceny (išlo by totiž o takmer 40 mld. Sk na elektráreň), a tiež nie na všetky zariadenia, lebo predpoklad nejakej živelnej pohromy, ktorá by zničila celú elektráreň, je mizivý. V súvislosti s otázkou, ako riešia poistenie jadrových elektrární vo vyspelých krajinách Európy, nám Š. Haring povedal, že jadrové elektrárne si snažia poisťovať majetok vzájomným istením. Teda nie je to len v elektrárňach, v ktorých má 100-percentnú účasť štátna Electricité de France. Iba v elektrárňach, kde majú iných spoluvlastníkov. V Nemecku poistenie majetku existuje. Povinnosť poistiť majetok neurčuje ani u nás spomínaný jadrový zákon. Je to len záležitosť uváženia prevádzkovateľa. Poistenie jadrových elektrární v SR zabezpečuje tzv. jadrový poisťovací pool. „Treba si uvedomiť, že žiadna poisťovňa nemá takú poisťovaciu kapacitu, aby bola schopná kryť len z vlastných zdrojov poistné za škody. Rieši sa to aj cez tzv. zaisťovateľov. V zahraničí je takýto postup už dlho v praxi. Pri poistení slovenských jadrových elektrární je asi 12 zaisťovateľov. Vedúcim je britský jadrový pool, a výraznú účasť majú aj Japonci a pod. Takéto veľké zariadenia sa teda musia zaisťovať aj zahraničnými subjektmi,“ dodáva Š. Haring.

Zdena Rabayová