Opačné garde: kritika správcov

Komentuje Peter Višváder

Vari najzávažnejšie je to tvrdenie v správe Najvyššieho kontrolného úradu SR k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2001, podľa ktorého rast HDP a maximálneho schodku deficitu dáva vyšší podiel ako 3 %, čo je referenčná hodnota pre vstup krajiny do Európskej únie.

Pri tejto hrozbe, ktorá vzniká skôr v dôsledku nízkych príjmov ako vysokého rastu hrubého domáceho produktu, sa treba zastaviť pri rezervách v práci daňovej správy. Ona obstaráva podstatnú časť príjmov štátneho rozpočtu odvíjajúcich sa od výkonnosti ekonomiky. Hoci ministerka financií B. Schmögnerová stále tvrdí, že sa zlepšuje výber daní a vymáhanie nedoplatkov, je to pravda len čiastočne. Po prvé: objem nedoplatkov stále narastá. Po druhé, nezávislý a objektívny Najvyšší kontrolný úrad poukazuje na mnohé rezervy pracovníkov daňových úradov. Problém je už v tom, že hoci MF SR hovorilo na polroka o celkovej sume 54 mld. Sk daňových a colných nedoplatkov, z toho ako o nevymožiteľných o 9,3 mld. Sk, NKÚ je v tomto smere skeptický: jeho odborníci si nemyslia, že 44,7 mld. Sk sa dá vymôcť. Už z tohto samotného faktu rezultuje istá obmedzenosť príjmov štátneho rozpočtu. Ten s nimi síce priamo nepočíta, ale pri napätosti medzi príjmami a výdavkami sú poistkou pri dodržaní plánovaného schodku. Toto napätie akceleruje konštatovaním, že daňové úrady nevyužívajú pri vymáhaní pohľadávok všetky možnosti, po ktorých zakotvení do zákonov tak dlho volali: exekučnými príkazmi na účty dlžníkov v bankách a dostatočne ich nezabezpečujú záložným právom na majetok dlžníka. Pritom nevieme o ničom, čo by blokovalo aplikáciu tejto možnosti v praxi. Napokon, isto by ministerstvo financií a vláda pri súčasných veľkých problémoch s príjmami rozpočtu včas žiadali parlament o nápravu... Dokonca za rast nedoplatkov môžu aj daňové úrady – konštatuje NKÚ. Pri dani z pridanej hodnoty totiž dôsledne nadmerné odpočty neskontrolujú a pri následnej kontrole predpisujú doplatky. A napokon, pri spotrebnej dani ich vznik podmieňuje benevolentnosť daňových úradníkov, keď povolia odklad platenia dane a medzitým sa firmy presťahujú na neznáme miesto.

Toto sú konštatovania, na aké nie sme zvyknutí. Väčšinou sa totiž prezentuje vina podnikateľa a jeho nechuť platiť dane. Čo však s nedostatkami, ktoré patria na vrub daňových úradov? Je to benevolencia? Korupcia? Nedôslednosť, ohľaduplnosť voči podnikateľom, nízka kvalita pracovníkov daňovej správy, či jej slabá motivácia pri vymáhaní nedoplatkov? Možno z každej oblasti trochu. Keď budú poslanci NR SR kritizovať tieto fakty, mali by pamätať spolu s ministerstvom financií na svoj podiel viny na tomto stave. Ide o rýchlo prijímané a časté novely zákonov prerokované takmer bez pripomienok v skrátenom legislatívnom konaní. Odhalené nedostatky v práci daňových úradov však nahrávajú aj sťažnostiam podnikateľov na nejednotný výklad zákonov v rôznych končinách Slovenska, aj na akúsi nadradenosť ých úradníkov v rokovaní s podnikateľmi, ktorou zakrývajú vlastnú neodbornosť. Na druhej strane však treba vidieť aj jej živnú pôdu: slabé finančné ohodnotenie, vysoké odborné nároky, ktoré zvyšujú nesystematické legislatívne kroky vlády a NR SR a do tretice nedostatočné vybavenie výpočtovou technikou a nízka úroveň jej využívania. Ale to sú už roky opakované nedostatky, bez náznaku nápravy.