Pokrivené majetkové priznania

Aj „nástroj očisty“ obsahuje niektoré nelogické pravidlá

Majetkové priznania sa stali pre túto vládu akousi antikorupčnou zárukou. Ordinuje ich všade tam, kde vzniká čo i len menšie riziko úplatkárstva či vyhýbania sa zákonu - napríklad sudcom, v rámci straníckych očíst, podozrivým podnikateľom a podobne. Všetci občania sú povinní podávať majetkové priznania každý tretí rok, vždy do konca septembra, podľa stavu majetku k 1. januáru roka, v ktorom sa podáva. A tak na budúci rok táto nemilá povinnosť opäť čaká všetkých tých, ktorí majú vo vlastníctve akúkoľvek nehnuteľností v tuzemsku alebo v cudzine (pôdu, dom, chatu, garáž a pod.) a tí, ktorí vlastnia hnuteľné veci a majetkové práva a iné majetkové hodnoty v hodnote vyššej ako jeden milión Sk (netýka sa majetku, ktorý sa v zmysle vyhlášky MF SR do tejto hodnoty nezapočítava). Pri nižších hodnotách majetku je priznanie dobrovoľné, resp. povinné na výzvu správcu dane.

Aj napriek významu, ktorý vláda majetkovým priznaniam prikladá, legislatíva, ktorá ich upravuje, nie je bez problémov a protirečení. Napríklad výška hodnoty majetku k 1. januáru príslušného roka nie je logická z hľadiska dátumu. Vhodnejšie a objektívnejšie by zrejme bolo, ak by sa táto hodnota stanovovala až po zaplatení daní (napr. z nehnuteľností, z príjmov za predchádzajúci rok), t. j. napr. ku dňu 1. apríla alebo 1. júna príslušného roka. Stav finančnej hotovosti k 1. januáru príslušného roka nezohľadňuje objektívne u každého stav jeho majetku, resp. jeho reálnu výšku, keďže časť pripadne do konca marca štátu a bude fakticky znížená (o zaplatenú príslušnú daň). Prihliadnutie na tento moment by nemalo robiť problémy, pretože priznania sa podávajú aj tak až po tomto období (do 30. septembra).

Ako ďalší problém sa ukazuje spôsob stanovenia prírastku majetku, keď sa zmení (alebo zmenila) metodika jeho určenia na tieto účely. Kým doteraz sa napr. neuvádzali peňažné prostriedky na vkladných knižkách alebo účtoch v cudzej mene, od roku 2001 sa uvádzať budú. Ak v skutočnosti k ich nárastu nedôjde, oproti priznaniu podanému pred tromi rokmi sa však ako prírastok objaví.

Ukazuje sa, že bude potrebné problematiku majetkových priznaní u nás ešte prehodnocovať a stanovovať kritériá na objektívne stanovenie hodnoty majetku na daňové účely (t. j. či bol prírastok majetku získaný zo zdanených prostriedkov). Ustanovenie § 40 ods. 10 zákona o správe daní a poplatkov je priveľmi tvrdé. Z majetkových prírastkov, pri ktorých zdanenie nebolo preukázané, správca dane vyrubí daň z príjmov. Dani nebude podliehať iba časť prírastku, ktorá vyplynula zo zmeny cenových predpisov, resp. zmeny všeobecnej ceny (nie z dôvodu zmeny metodiky). Túto skutočnosť by si mali mnohí daňovníci uvedomiť i z toho dôvodu, že do daňového priznania sa vôbec neuvádzajú všetky príjmy (napr. príjmy od dane oslobodené, príjmy zdanené osobitnou sadzbou dane, príjmy získané dedením, darovaním). Z uvedeného dôvodu každý, kto mal alebo má aj takéto príjmy, by mal odkladať všetky doklady o ich existencii. Inak sa mu môže stať, že sa mu tieto príjmy druhýkrát zdania (napr. ak pôjde o príjmy, ktoré boli zdanené osobitnou sadzbou dane) alebo v prípade, ak v čase ich získania boli od dane oslobodené. Pri peňažných vkladoch znejúcich na cudziu menu, v dôsledku rastu kurzov bude zrejme veľkým problémom tento fiktívny nárast majetku v niektorých prípadoch dokázať ako neopodstatnený.

Dagmar Piršelová