Vlastné znamená ochranu, lepšie je vyrábať doma

Komentuje Vladimír Turanský

Chovatelia hovädzieho dobytka, obchodníci, občania i vlády viacerých západných krajín sú nešťastní a znepokojení situáciou vyvolanou epidémiou „šialených kráv“ (BSE - Bovine Spongiform Encephalopatie), ktorá sa prenáša aj na človeka a je smrteľná. V poslednom období niet takmer dňa, aby niektorá krajina voči inej nezaviedla opatrenia obmedzujúce dovoz tohto mäsa, výrobky z neho, genetický materiál a pod. Upokojujúce je, že Slovensko bolo včas pripravené a zdá sa, že je dostatočne imúnne. Viacerí odborníci, s ktorými som sa v uplynulých dňoch o BSE rozprával, označujú za jeho príčinu snahu po minimalizácii nákladov a maximalizácii zisku. Podľa jedného českého experta na ekologické poľnohospodárstvo, problém paradoxne spočíva v tom, že krajiny výskytu BSE sú príliš vyvinuté. Ich industriálny systém narábania s potravinami, ktorý akoby nepoznal hranice, ,je však veľmi citlivý a labilný a nedokáže ho ustrážiť ani najlepší kontrolný systém. Zaujímavé je, že ťažkosti s nakazeným dobytkom nemajú ani hospodársky oveľa menej vyvinutejšie oblasti, napríklad na Balkáne či v Rusku. A v niektorých z nich sa dá ťažko hovoriť čo len o elementárnej hygiene.

Vzťah medzi štátom a poľnohospodárom bol na Západe liberálnejší a nebolo možné robiť takú veterinárnu kontrolu ako u nás. Aj na vysokých školách študentom zdôrazňujú, že v modernej spoločnosti sa hospodárske zviera prestalo vnímať ako živý tvor. Stalo sa súčasťou biotechnológií. Situácia je však pre nás poučná. Nabáda vážne sa zamyslieť nad požiadavkami posilnenia domácej potravinovej bezpečnosti. Zvyšovanie vlastnej produkcie a jej podielu na domácej spotrebe potravín je totiž prevenciou, aby u nás nevznikol problém podobný tomu, ktorý teraz sužuje Západ. Je to aj posolstvo tým, ktorí chcú krátiť dotácie slovenskému pôdohospodárstvu a myslia si, potravinovú otázku možno jednoducho vyriešiť importom. Zdá sa, že aj z takéhoto, ochranného dôvodu, je výhodnejšie vyrábať potraviny doma, hoci niekedy aj mierne drahšie, ale mať v nich istotu, ako ich dovážať neraz od ťažko identifikovateľného producenta zo zahraničia. V západnej Európe sa v prvej polovici 90. rokov objavila skupina aktivistov, ktorí sa angažovali za to, aby ľudia poznali pôvod svojich potravín. Možno by sme sa mali vrátiť aj k tejto myšlienke.