Agrolet nemá nad čím jasať

Lietadlo nie je traktor, má prísne pravidlá

Viaceré družstvá po tom jarnom suchu uvažovali, či vôbec dať do pôdy živiny a chemickú ochranu, keď vedeli, že úroda bude aj tak mizerná. Takéto taktické uvažovanie a rozhodnutia poľnohospodárov, ktoré je ťažko im zazlievať, prispeli k tomu, že oproti minulým rokom ďalej rástli zaburinené a neobrobené plochy. V septembri 1999 to už bolo takmer 32-tisíc hektárov. V roku 1999 sa o štvrtinu znížila aj spotreba priemyselných hnojív a spotreba chemických ochranných látok klesla o 20 %. Prejavilo sa to aj na výkonoch všetkých troch leteckých spoločností vykonávajúcich leteckú postrekovú a posypovú službu poľnohospodárom. Zdravý rozum hovorí, že pokles živín nemôže zostať bez následkov. Na druhej strane sú názory, ktoré takmer „jasajú“ nad „ekologizáciou“ poľnohospodárstva. To nesympatické slovo chemizácia sa však dá nahradiť slovom výživa poľnohospodárskych plodín a kultúr. Ochrana vykonávaná letecky spočíva v tom, aby plochy neboli napríklad zaburinené a aby buriny neodčerpávali výživu kultúrnym rastlinám. Výživa má priamy vplyv na produkciu, na výnosy, na množstvo a kvalitu poľnohospodárskej produkcie.

Podľa názoru Ing. Daniela Švrčeka, riaditeľa Agroletu, ktorý pôsobí na západnom a juhozápadnom Slovensku, tomu „pomohli“ aj poveternostné podmienky roku 2000. Keď poľnohospodári videli, že úroda je ohrozená na určitých plochách, tak sa

úplne zriekli

aj leteckej výživy a ochrany poľnohospodárskych plodín. Už niekoľko rokov za sebou klesajú výkony letových služieb medziročne o 10 %, rok 2000 bude zrejme výnimočný aj v tom, že pokles prevýši 20-percentnú hranicu.

Založenie úrody si vyžaduje určité finančné prostriedky u poľnohospodárov a je známe, že oneskorenie tržieb o 8 - 10 mesiacov im robí problémy rok čo rok. Tieto finančné prostriedky sú viazané a niekedy si skutočne vyžadujú taktické správanie predsedov a ekonómov, aby sa zvládol tok peňazí, aby boli k dispozícii vtedy, keď ich treba. Realizácia produktov na trhu je tiež veľmi zdĺhavá. To sa odzrkadľuje aj v platobnej schopnosti poľnohospodárov. Toto všetko postihuje, samozrejme, aj firmu Agrolet. "Ešteže nedávno výdatne pomohol štát, lebo koncom septembra a začiatkom októbra dal z dotácií peniaze na založenie úrody, no aj tak pokles výkonov v leteckých prácach očakávame na úrovni 20 - 22 %. Do celej spolupráce s poľnohospodárskym sektorom nám výrazne vstúpili aj ceny paliva,“ hovorí D. Švrček. „Pri výkone leteckých prác spotrebujeme asi 1,2 litra leteckého benzínu na hektár a počas roka povedzme od februára k dnešnému dňu letecký benzín zdražel o 14,20 Sk za liter, čo predstavuje zdraženie, ktoré znáša výlučne naša firma. Poľnohospodárom sme sľúbili, že v priebehu roka ceny nezvýšime, a tento svoj sľub aj dodržiavame. To platí nielen pri všeobecnom zvyšovaní cien palív, pohonných látok, ale aj pri zdražovaní iných našich vstupov. To celé sa potom odzrkadľuje na efektívnosti našej práce. V súčasnosti analyzujeme výkony a dospeli sme k poznaniu, že každý hektár nás príde drahšie ako fakturujeme, a tak

dotujeme hektár

leteckého postreku asi dvadsiatimi korunami. Takéto férové správanie nám umožňuje voči poľnohospodárom skutočnosť, že podnikáme aj v poľnohospodárskej výrobe na určitej výmere a z výnosov tejto našej vlastnej poľnohospodárskej výroby dotujeme momentálne stratovú činnosť v leteckej službe. Je to aj súčasť našej firemnej stratégie, lebo máme určitý strojový park a reálne ho chceme využívať ešte najmenej 5 - 10 rokov.“

Skutočne náhoda chcela, aby som pri ceste cez Žitný Ostrov ešte v lete naďabil na jedno „improvizované letisko“. Na poli stála veľká cisterna, lietadlo na vyschnutom strnisku a okolo postávalo šesť chlapov. Ako neskôr vysvitlo, pilot, mechanik a štyria robotníci. Keď som sa s nimi dal do reči, dozvedel som sa, že nemajú obedňajšiu prestávku, ale čakajú na

vhodný vietor.

Piloti vraj majú oprávnenie nájsť si vhodnú pristávaciu plochu. Ak doteraz ešte v danom konkrétnom chotári nepracovali, robia to tak, že uskutočnia najprv jeden skúšobný prelet ponad určitú vyhliadnutú plochu a všímajú si, či tam nie sú vodovodné skruže alebo veľké kamene. Pravdaže, rozhoduje aj vietor. Počas prvého skúšobného pristávania si všimnú aj to, či sa kolesá podvozku nezabárajú do pôdy, do príliš vlhkej zeme. Ak áno, opäť pridajú plyn a ani nezosadnú.

Zvyčajne to prebieha jednoduchšie, lebo už aj agronóm vie, kde je vhodná plocha v chotári. Potom lietadlo pristane už „na istotu“. Pristávací manéver robia piloti zásadne proti vetru. Postrek alebo poprašovanie musí, pravda, dopadnúť presne tam, kde treba. A preto sa pravidelne meria smer a rýchlosť vetra. Letecká práca je prísne limitovaná rozsahom rýchlosti vetra, pri ktorej pilot môže ešte lietať a pracovať. „Miernejšie“ sú normy na výživu a prísnejšie na postreky fungicídmi (proti hubovitým chorobám) a najprísnejšie pri postrekoch herbicídmi (proti burine alebo určitým druhom buriny). Cieľom je, aby nedošlo k nežiaducim úletom. Takýmto starostlivým spôsobom sa aplikácia robí s ohľadom na vietor, ale aj tvar parcely či honu. Dodržiavajú sa prísne

pravidlá hry,

na rozdiel od niektorých traktoristov. Napríklad lietadlo ani nevzlietne, lebo mu to zakazujú predpisy, pre príliš silný vietor, ale zato v susednom chotári (veď pilot to vidí) poniektoré poľnohospodárske podniky robia aj veľmi chúlostivé postreky herbicídmi - čo tam po vetre. Je vraj veľký nesúlad medzi pravidlami. Pre letecký postrek je potrebný súhlas úradu životného prostredia a poľnohospodári nepotrebujú také rozsiahle „úradnícke“ povolenia. Potom dochádza aj k poškodeniu susedných kultúr.

Osobitnou kapitolou sú chronickí sťažovatelia. V roku 2000 nemal Agrolet ešte žiadny spor o náhradu škody, ale ako zaujímavosť mi riaditeľ rozprával o niekoľkých špekulantoch. Poznajú ich už osobne. Sú to ľudia, ktorí len čo uvidia v chotári vo vzduchu lietadlo, okamžite začnú tvrdiť, že majú škody na porastoch alebo došlo k úhynu včiel.

Ivan Klačanský