V Dusle Šaľa dominuje odbornosť a skúsenosť

Ak chýba konkurencieschopnosť, prichádza ekonomická prehra, čo sa netýka prezieravého manažmentu

„Najhorší zážitok z môjho 25-ročného pôsobenia v Dusle sa spája s rokom 1993, keď v dôsledku stagnácie výroby v Dusle, a tým aj odbytu, fabrika nebola schopná plniť svoje záväzky voči partnerom a tak nám zastavili dodávky plynu a dokonca nám odmietli aj telekomunikačné služby.“ Aj takto spomína dnešný výrobný riaditeľ akciovej spoločnosti Duslo Šaľa Ing. Karol Ember na uplynulé roky. Nepríjemný útlm, či lepšie povedané krízu, spôsobilo v rokoch 1992 - 1993 vtedajšie vedenie podniku. Nástupom nového vedenia sa začala v šalianskom Dusle nová, rozvojová etapa. Po šiestich veľmi náročných rokoch je Duslo v súčasnosti plne stabilizované, o čom najlepšie svedčia výsledky posledných 3 - 4 rokov. Akciová spoločnosť Duslo Šaľa patrí v súčasnosti medzi významné európske kombináty. Keďže slovenský trh je na veľkokapacitu fabriky ich formátu už malý, v poslednom období takmer 80 % produkcie exportujú. Široká paleta výrobkov v hodnote vyše 5 mld. Sk putuje každoročne takmer do celého sveta. U svojich zákazníkov sa Duslo už etablovalo ako seriózny obchodný a výrobný partner. Hlavný výrobný program fabriky tvorí produkcia priemyselných hnojív a čpavku, gumárenských chemikálií, disperzných lepidiel a polyvinylátových disperzií. Kombinácia výrobkov organickej a anorganickej chémie sa tu veľmi výhodne prelína a zabezpečuje trvalú prosperitu aj pri zakolísaní odbytu na svetových trhoch pri niektorých výrobkoch.

Mimoriadne úspechy

V porovnaní s výsledkami roku 1999 tovarová výroba vzrástla v tomto roku za prvých desať mesiacov o 1,8 mld. Sk a celkovo dosahuje výšku 6,6 mld Sk. Možno teda konštatovať, že tento rok je v histórii Dusla mimoriadne úspešný. Výroba v chemických kombinátoch je vždy plná napätia aj pri tých najprecíznejších opatreniach. Našťastie v roku 2000 sme nezaznamenali nejaké mimoriadne udalosti, čo pozitívne pôsobilo na atmosféru vo fabrike. Pravidelne sa venujeme aj údržbe a aj v tomto roku sa počas letných mesiacov urobili potrebné preventívne prehliadky rozhodujúcich technológií., napríklad sme odstavili aj veľkú výrobňu čpavku a všetky nadväzné prevádzky. V septembri sme odstavili aj prevádzku gumárenských chemikálií, čiže antioxydanty atď. Perfektnou prípravou sa nám podarilo rozhodujúce preventívne údržby a odstávky skončiť skôr, ako sme plánovali, čim sme boli schopní lepšie plniť potreby našich zákazníkov. Nedávno sme opäť hodnotili vo vedení Dusla prípravu výroby na zabezpečenie odbytových úloh tohto i budúceho roka. Môžem povedať, že v súčasnosti za daných podmienok nemáme problémy s odbytom a budeme veľmi šťastní, ak dokážeme z oblasti výroby zabezpečiť všetky požiadavky odberateľov. Samozrejme, berieme to nielen ako našu povinnosť, ale aj vyznamenanie, že o naše výrobky je nielen u nás, ale najmä vo svete mimoriadny záujem.

Mať perspektívu

V chemickom priemysle všade na svete platí zásada, že aj tá najprogresívnejšia technológia sa po štrnástich rokoch technicky, ale najmä morálne opotrebuje a je jednoducho zastaraná. Vtedy nastáva problém zabezpečiť prostriedky na obstaranie novej modernej technológie, ktorá je schopná konkurovať výrobkom iných firiem a vyrábať na špičkovej úrovni. Hoci vlastnia a využívajú aj svoje dva výskumné ústavy, ktoré prezieravo v uplynulých rokoch nezlikvidovali, zbytočne „neobjavujú“ Ameriku, ale ak sa vyskytne vo svete špičková technológia, kompletne ju nakupujú, aby svojim vývojom zbytočne nestrácali čas. Konkrétnym príkladom rýchlej modernizácie fabriky bola posledná veľká investičná akcia, výrobňa kyseliny dusičnej. Rozhodli sa pre jej výstavbu už v roku 1996, pretože stará výrobňa sa postavila pred vyše tridsiatimi rokmi a nemala šancu parametrami konkurovať novým moderným technológiám. S pomocou popredných poradcov si dokázali zabezpečiť syndikovaný úver vo výške 90 mil. DEM (približne 2 mld. Sk), bez garancie štátu. Výstavbou si vyriešili nielen ekologické problémy, ale zabezpečili aj dostatok produkcie kyseliny . Dnes po vyše roku už možno hodnotiť aj nábeh a komplexné zvládnutie celej prevádzky. Výrobný riaditeľ Dusla Ing. Karol Ember takto hodnotí skúsenosti: „Navrhnutý čas výstavby bol doslova krkolomnou záležitosťou, ale vďaka úspešnej spolupráci s Chemoprojektom sa našim odborníkom podarilo začať s výrobou v plánovanom termíne. Začali sme produkovať 17. júla minulého roka a dnes môžem konštatovať, že v porovnaní so starou výrobňou sme napríklad dokázali znížiť tridsaťnásobne spotrebu energie.

V jednej zmene pracujú v supermodernom velíne iba traja pracovníci, keď predtým sme potrebovali na jednu zmenu takmer tridsať pracovníkov. Dokázali sme tak pri dennej produkcii až 900 ton kyseliny dusičnej (60 %) výrazne znížiť náklady. Celá technológia je na báze licencie Grand Paroise a dodávateľsky ju zabezpečovala firma Chemoprojekt Praha, s ktorou už roky a roky máme veľmi dobré skúsenosti. Aj v tomto prípade sme si zvolili dobre a celú výstavbu sme skončili po 27 mesiacoch. Vážnejšie problémy sme nemali ani počas skúšobnej prevádzky, takže aj to bolo jedným zo základov úspechu zvýšenia produkcie v tomto roku. Dokončili sme ju totiž v čase, keď sa v Európe končila odbytová kríza priemyselných hnojív, ktorú sme v Dusle prežili bez väčších strát. V závere roka sa začal rýchly rast predaja hnojív, a tak sme mohli okamžite zvýšiť výrobu až o jednu tretinu. Z ďalších aplikácií moderných technológií môžem spomenúť oblasť organickej chémie, kde sme zaviedli do výroby nové prísady do olejov a plastov, ďalej sme modernizovali aj vybrané segmenty v prevádzke výroby hnojív a gumárenských chemikálií.“

Reč kvality

V Dusle Šaľa sa orientujú predovšetkým na export výrobkov. Vyvážajú takmer 80 % svojej produkcie. Samozrejme, proexportné zameranie Dusla by nebolo možné bez špičkovej kvality, ktorá veľmi často chýba mnohým slovenským firmám. Vedenie sa zabezpečovaniu a komplexnému riadeniu kvality venuje mimoriadne pozorne, dôsledkom čoho je aj fakt, že počas tohto roka bol v Dusle už po druhý raz uskutočnený rutinný certifikačný audit systému kvality podľa ISO 9001 a ISO 9002. Certifikáciu robilo Švajčiarske združenie pre kvalitu a riadiace systémy a Slovenská spoločnosť pre systémy riadenia kvality a systémy kvality SKQS. Súčasťou auditu bol aj kontrolný audit environmentálneho systému podľa ISO 14001. Výsledkom opakovaných skúšok je skutočnosť, že Duslo má naďalej oprávnenie používať menované certifikáty. Povinnej certifikácii v súčasnosti podlieha desať rozhodujúcich výrobkov Dusla, čo z hľadiska celkového objemu výroby predstavuje takmer 50-percentný podiel. Výrobky fabriky sú z hľadiska kvality plne porovnateľné so zahraničnými konkurenčnými výrobkami, čiže na svetových trhoch sa nepresadzujú dumpingovými cenami, ale dosahujú úplne rovnaké ceny ako špičkové firmy. Napríklad výrobok Dusantox 6 PPD je vo svojej skupine výrobkov najčistejší na svete a priemyselné hnojivá sú porovnateľné s výrobkami renomovaných svetových firiem

Preventívna údržba

Otázka údržby v Dusle Šaľa je mimoriadne zložitý problém, pretože perfektne zvládnuť kontrolu, prevenciu a údržbu nielen najmodernejšej technológie, ale aj techniky, ktorá má za sebou už desiatky rokov fungovania, nie je najjednoduchšie. V rokoch 1992 - 1993 bol bývalým vedením naštartovaný proces privatizácie aj údržbárskych činností, tým sa prakticky vo fabrike rozpadol úsek údržby a vytvorilo sa vyše 20 rôznych s. r. o., ktoré postupne odišli z podniku. Výrobný riaditeľ Dusla Ing. Karol Ember na okraj vytvárania novej formy údržby vo fabrike okrem iného uviedol: „Po privatizácii Dusla a po nástupe súčasného vedenia sme sa snažili vytvoriť opäť vlastnú podnikovú strojovú údržbu, ale už v podstatne s redukovaným počtom pracovníkov. V roku 1995 sme vytvorili Cech strojových opráv, neskôr Divíziu údržby a v roku 1998 sme vytvorili 100-percentnú dcérsku spoločnosť Dusla s názvom SVUM (Strojová, výrobná údržba a montáže). Každá výrobná divízia má skupinu údržbárov, ktorí robia preventívnu strojovú údržbu a kontrolu. V oblasti elektroúdržby došlo k spojeniu dvoch bývalých spoločnosti s. r. o. do ďalšej našej dcérskej spoločnosti Eldus, kde má Duslo 51-percentný podiel. Zmyslom takto riešenej údržby bolo dosiahnuť úsporu nákladov a lepšie využitie pracovného času elektroúdržbárov. Napríklad tým, že spoločnosť Eldus je podnikateľský subjekt, vo fabrike máme v princípe zabezpečenú elektroúdržbu v ktoromkoľvek momente, ale v čase, keď nie je potrebné robiť údržbu či kontrolu, sa spoločnosť angažuje na elektroúdržbárskom trhu aj mimo fabriky. Napríklad externé výkony Eldusu v súčasnosti dosahujú vyše 30 % jej celkových výkonov. Čiže vysokošpecializovaní odborníci môžu byť využití permanentne a Eldus aj Duslo tým len a len získavajú.

Veľa sa diskutuje o disciplinovanosti pracovníkov na Slovensku. Môžem povedať, že sa nepamätám, aby v prípade potreby niekto odmietol nastúpiť na operatívnu opravu či zvládnutie nejakej nepredvídanej udalosti, či je to v noci, v sobotu alebo v nedeľu. Aj zo zodpovedného prístupu našich pracovníkov možno povedať, že ľudia si v Dusle skutočne vážia prácu, pretože náš región neoplýva možnosťami sa zamestnať. Vedenie Dusla však na druhej strane dokáže oceniť vzťah k fabrike, disciplínu či stále vzdelávanie sa pracovníkov aj tým, že máme veľmi slušné priemerné zárobky, ktoré dosahujú približne 16-tisíc korún. Spomínal som, že sme vytvorili rôzne s. r. o. či akciové spoločnosti. Aj keď už pôsobia pod inými firemnými názvami, inak nepovedia, iba my, dusláci. Ako keby boli stále kmeňovými zamestnancami Dusla.“

Centrálne stredisko

Duslo v Šali je známe aj tým, že vedenie Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu SR sa rozhodlo zapojiť so svojimi členmi do celosvetovej iniciatívy chemikov pod názvom Responsible Care. Je to dobrovoľná iniciatíva firiem, ktorej cieľom je ustavične zvyšovať starostlivosť o životné prostredie a bezpečnosť pri výrobe, manipulácii, skladovaní a transporte chemických a farmaceutických výrobkov. Podstatou systému je vytvorenie siete stredísk a jedného koordinačného centra, ktoré spolu a koordinovane poskytujú odbornú pomoc pri haváriách vo výrobe, v skladoch alebo dopravných prostriedkoch. Napríklad v Nemecku začali budovať tento systém už v osemdesiatych rokoch a do celého systému je zapojených 120 firiem. V susednom Rakúsku je do systému zapojených 30 firiem, ktoré sú priamo prepojené na nemeckú centrálu v Ludwigshafene. Systém ako taký poskytuje pomoc v troch stupňoch. Po prvé je to poskytovanie informácií o nebezpečnej látke, jej vlastnostiach a o tom, ako s ňou možno manipulovať. Druhým stupňom pomoci je vyslanie odborníka na miesto nehody v čo najkratšom čase, ktorý poskytne zásahovým jednotkám priame informácie a rady na čo najúčinnejšej eliminovanie následkov havárie alebo nehody. Posledným stupňom je poskytnutie praktickej pomoci vyslaním zásahovej jednotky, ktorá je vybavená technickými prostriedkami, na miesto nehody. Koordinačné centrum zabezpečuje vytváranie príslušnej databázy o členských firmách systému a o nebezpečných látkach, ktoré sa u nich nachádzajú. Je zároveň prvým kontaktným miestom pri nehode či havárii.

Centrum riadi činnosť svojich členov na národnej úrovni a zabezpečuje prípadné prepojenie s ostatnými európskymi centrami. Účasť v systéme je dobrovoľná a otvorená pre každý podnik či spoločnosť. V minulom roku prijalo vedenie Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu rozhodnutie, že tento systém vybudujú firmy aj na Slovensku. Za hlavné koordinačné centrum určili práve Duslo Šaľa, ktoré má kvalitne vybavené požiarne družstvo a výborne vycvičených členov. Do systému sa zatiaľ prihlásilo 12 podnikov. Po dobudovaní celého systému spracujú plán spoločných havarijných cvičení celého systému s jednotkami verejných požiarnych útvarov. Cieľom systému je dosiahnuť súčinnosť pri prípadnom spoločnom zásahu, aby materiálne, ekologické a iné škody a nebezpečenstvo boli čo najnižšie tak z hľadiska fabrík, ako aj z hľadiska prostredia v okolí prípadnej havárie. Do konca tohto roka by sa malo vytvoriť spomínané Centrálne a koordinačné centrum, ktoré bude vybavené aj potrebnou spojovacou a výpočtovou technikou a mohlo poskytovať svoje služby.

Negatívny scenár

Súčasnosť a najmä budúcnosť môže mimoriadne zmeniť pripravované zvýšenie cien plynu a elektrickej energie. Generálny riaditeľ a. s. Dusla Jozef Kollár predstavu 30-percentného zvýšenia ceny plynu nevidí ako riešenie najmä pre chemické a farmaceutické podniky: „Všade vo svete má chemický a farmaceutický priemysel špeciálnu tarifu, ktorou sa chráni napríklad aj zamestnanosť v tomto odvetví. Ak sa zvýši cena plynu o 30 % pre výrobnú spotrebu tak, ako to chce vedenie Slovenského plynárenského priemyslu, obávam sa, že naše náklady, a tým aj ceny dosiahnu takú výšku, že prestaneme byť schopní konkurencie. Duslo je prakticky najväčší spotrebiteľ plynu na Slovensku. Odoberieme približne 350 - 450 miliónov kubických metrov plynu ročne. Napríklad len 10-percentné zvýšenie ceny plynu by pre nás znamenalo približne 60 mil. Sk ročne. Ak sa od prvého decembra zvýši cena plynu o 30 % , bude to pre nás znamenať mimoriadne nepríjemnú zmenu, ktorá nepochybne ovplyvní nielen fabriku, ale aj zamestnanosť celého regiónu Šale. Národohospodári by si mali uvedomiť všetky súvislosti svojich rozhodnutí, pretože takéto opatrenie bude mať výrazne negatívny vplyv nielen na Duslo, ale aj na Chemko, Slovnaft, VSŽ Košice a mnohé ďalšie podniky.“ Toľko generálny riaditeľ Dusla Jozef Kollár.

Quo vadis, Duslo?

Pri hodnotení budúcich investičných zámerov a rozvoja celého podniku si treba uvedomiť, že dianie vo fabrike v tomto, ale aj v budúcich rokoch ovplyvní splácanie syndikovaného úveru takmer 2 mld. Sk, ktorý im pomohol zabezpečiť realizáciu spomínanej výrobne kyseliny dusičnej. Ich investičné prostriedky budú v nasledujúcich dvoch rokoch nepochybne obmedzené. Samozrejme, že investičnú prestávku využijú na mimoriadne účinnú prípravu ďalších akcií. Výrobný riaditeľ Dusla Ing. Karol Ember zdôrazňuje: „Primárnu pozornosť budeme venovať organickej chémii, čiže výrobe gumárenských chemikálií. Druhou rozvojovou oblasťou sú priemyselné hnojivá. Naša výrobňa čpavku má už vyše dvadsať rokov, čiže aj napriek ustavičnému obnovovaniu by sme už potrebovali novú výrobňu. Nová kapacita by si však vyžiadala takmer 6 mld. Sk, takže zatiaľ musíme počkať. Výrobu čpavku budeme teda výrazne intenzifikovať, aby sme po inovácii vyrábali 1300 ton čpavku denne iba vo veľkej jednotke. Teraz vyrábame denne 1000 ton čpavku vo veľkej jednotke a 300 ton v malej prevádzke. Či budeme intenzifikovať aj malú jednotku, to sa rozhodneme v najbližšej budúcnosti. To je naša investičná perspektíva na budúce tri-štyri roky. Potom sa chceme venovať aj obnove našich energetických zariadení, najmä kotlov a musíme inovovať, lepšie povedané vymeniť rôzne rozvody, ktoré sú uložené pod zemou. Nepochybujem, že Duslo sa v krátkom čase premení na modernú fabriku, ktorá bude pre svojich partnerov zárukou nielen kvality a serióznosti, ale aj nositeľom good will, čo umožní spoluprácu s partnermi na celom svete.

Jozef Kunik