Menej politiky, viac odbornosti

Šéfredaktor Hd P. Kasalovský oslovil tromi otázkami v závere októbra 22 osobností z hospodárstva. Dnes uverejňujeme odpovede Ladislava Sedmáka, prezidenta Tauris, a. s., ktorý bol jedným z nominovaných na prestížnu a výročnú cenu Hospodárskeho klubu (NEF) Zlatý biatec 2000.

Ako vnímate hospodársku situáciu SR v závere 20. storočia?

- Súčasná hospodárska situácia Slovenska je zrkadlom katastrofálne nízkej výkonnosti ekonomiky v poslednom štvrťstoročí a odráža úroveň ľudského potenciálu nielen v hospodárstve, ale aj vo všetkých oblastiach života, či sa nám to páči alebo nie. Vláda, poslanci a všetci zainteresovaní v regiónoch by sa mali viac venovať vecnej podstate problémov ako politikárčeniu a snahám udržať sa vo funkciách a pri moci. Často chýba pohľad na veci odľahčený o politický rozmer.

Aké opatrenia alebo právne normy treba prijať na to, aby sa výkonnosť slovenskej ekonomiky priblížila tempám rastu ekonomík štátov EÚ skôr ako za 30 - 35 rokov?

- Za najdôležitejšie považujem čo najskôr prijať novelu Ústavy SR, pretože umožní naštartovať reformu verejnej správy, zdravotníctva i školstva. Ak by reformy realizovali skutočne odborné tímy a politici by toľko nepolitikárčili, mali by očakávané zmeny priniesť najmä úspory v štátnom rozpočte. Ako manažér neočakávam v najbližšom období výrazný rast hrubého domáceho produktu, resp. príjmov do štátneho rozpočtu z podnikateľskej sféry. Skôr si myslím, že rezervy sú v nákladovej oblasti jednotlivých rezortov, teda v kapitole výdavkov rozpočtu na rok 2000. Tu by si mali spytovať svedomie niektorí ministri, ktorí v tomto prípade presadzujú potreby vlastného rezortu pred záujmami celkového hospodárenia krajiny. Málo sa spytujú sami seba,

čo môžu urobiť,

aby sa výdavky znížili. A výsledok na seba v podobe rastúceho schodku štátneho rozpočtu nenechal na seba dlho čakať. Na dosiahnutie vyváženého rozpočtového hospodárenia je však treba znížiť náklady i v štátom riadených podnikoch. Otázne je, kedy politici „nainštalujú“ do týchto podnikov profesionálnych manažérov, na odbornej a nie na politickej báze, ktorým sú prirodzené pracovné metódy ako krízový manažment, stratégia znižovania nákladov, revitalizácia a reštrukturalizácia. Z doterajších skúseností sa mi zdá, že slovenskí politici nemajú na tom záujem. Úradníci predsa nebudú mať nikdy záujem, aby prosperovala podnikateľská sféra, či už domáca alebo zahraničná. Aktuálnym príkladom je zámer spoločnosti BMW, ktorá má ambície stať sa výrobným podnikom umiestneným najbližšie k východným trhom. Z posledného vývoja situácie sa dozvedáme, že najlepšie podmienky na túto investíciu ponúkli na Morave. Každému skúsenému ekonómovi je jasné, že pri obrate 22 mld. Sk nepôjde len o zvýšenie HDP, ale najmä o vyriešenie obchodnej bilancie štátu, pretože ide o produkt, ktorý bude určený na 99 % na export. Postoj politikov a úradníkov, ktorí v tom vidia len stratu 1500 pracovných miest, je trestuhodný a iba odzrkadľuje spôsob ich izolovaného vnímania problémov bez vzájomných súvislostí. Urobili všetko pre to, aby BMW pritiahli na Slovensko? Takéto investície totiž SR potrebuje. Do protikladu by som dal postoj vlády, zmäkčovanie jej podmienok poskytovania štátnych záruk pre podnikateľské subjekty v budúcoročnom štátnom rozpočte.

Som nepriateľom

prijímania štátnych záruk pre podniky s tisíc, dvetisíc či viac zamestnancami. Nemôžeme všetci splácať takéto malé projekty, tento nástroj by mal byť využívaný na rozvoj infraštruktúry, budovanie a vybavenie nemocníc, diaľníc a infraštruktúrnych projektov, ktoré slúžia väčšine občanov SR. Vyriešenie deficitu štátneho rozpočtu je pre túto vládu a pre nás všetkých kľúčový problém. Umožní zlepšenie podnikateľského prostredia, ktoré považujem ešte stále za nevyhovujúce a pre stredné, malé a začínajúce podniky, resp. podnikateľov za problematické a demotivačné. Najmarkantnejšie je to vidieť na nezáujme mladých absolventov vysokých škôl vstúpiť na trh s vlastnou spoločnosťou v oblasti, ktorú vyštudovali. O tom, že podnikať a obstáť na slovenskom trhu je mimoriadne ťažké, svedčí aj posledná správa ministerstva financií o daňových nedoplatkoch vo výške 57 mld. Sk, z ktorých 9 mld. Sk je už nedobytných. Táto skutočnosť má aj iný rozmer ako neschopnosť daňových orgánov vymôcť tieto pohľadávky alebo tvrdiť, že podnikatelia sú daňoví podvodníci. Podľa mňa ide aj o objektívnu neschopnosť podnikateľských subjektov splácať všetky zaťaženia spojené s podnikaním v súlade s legislatívou tohto štátu. Nad tým by sa politici, ktorí určujú podmienky, mali zamyslieť a nie v tomto smere stále

iba rozprávať

a sľubovať. Mám na mysli neúmerne vysoké preddavky daní, výšku DPH, dane z dotácií, daňovo uznateľné položky, poplatky a pod. Práve preto som presvedčený, že ďalšie opatrenie, ktoré je potrebné prijať, je reforma daňovej sústavy. Ale nie taká, ktorá bude kŕčovite sledovať len jeden cieľ: vyzberanie čo najviac peňazí do štátneho rozpočtu. Mala by dať voľnosť novým podnikateľským projektom a zahraničným a domácim investíciám. Je veľkou chybou pasívne čakať na zlepšenie ekonomiky Slovenska po našom vstupe do NATO alebo do EÚ. Treba razantne konať. Väčšinu riešení máme vo svojich rukách.

Čo by ste okamžite vykonali pre akceleráciu podnikateľskej sféry a stredného manažmentu vo vašej pôsobnosti, ale aj vo vašej brandži a vôbec v celej spoločností?

- Pri svojom podnikaní považujem za prioritu podporovať trvalo udržateľný rozvoj vidieka. Je to najslabší článok aj tejto vlády, čo nakoniec veľmi ostro vytkol i európsky komisár pri poslednom hodnotení jej činnosti. Veď obrovská disproporcia v miere nezamestnanosti a rozdiely v príjmoch medzi Bratislavou a vidiekom sú už neúnosné. Návrh plánu

rozvoja vidieka

SR pre program SAPARD už bol prerokovaný so zainteresovanými partnermi, ako aj s vládou SR, ktorá ho schválila, ale vôbec to nie je dostačujúce. Myslím si, že o cestovnom ruchu, ktorý môže problém čiastočne riešiť, už nestačí len hovoriť, treba ho realizovať. K tomu je podľa môjho názoru potrebné zriadiť rezort s funkčnou a účinnou subvenčnou a dotačnou politikou. Na úkor ktorého ministerstva to bude a s akými rozpočtovými príspevkami, to nechám na kompetentné orgány, ako aj na politické programy jednotlivých strán. Bez investícií, najmä do riešenia problémov z minulosti - infraštruktúry, komunikácie, ekológie a rekonštrukcie existujúceho strojového parku výrobných firiem podľa európskeho štandardu to nepôjde, resp. pôjde veľmi pomaly. Investície do rozvoja výroby úžitkových tradičných predmetov a materiálov, do rodinných firiem, do modernizácie zariadení, rozvoja relaxačných aktivít považujem za výnosné a nevyhnutné. To je program, ktorý Slovensko posunie vpred. Z regionálneho hľadiska je najdôležitejšie, že v cestovnom ruchu sa dokážu uplatniť najmä menej kvalifikovaní ľudia, v minulosti pracujúci v poľnohospodárstve. Zachová sa tým nielen zamestnanosť, ale aj funkčnosť a kvalita vidieckeho osídlenia.