Biologické hodiny

Jeden deň trvá pre biologické hodiny človeka presne 24 hodín a 11 minút, a to až do vysokého veku. Zistili to vedci z Harvard Medical School v Bostone, ktorí z poverenia amerického Národného ústavu zdravia pozorovali pacientov v rôznych cykloch striedania svetla a tmy.

Doteraz sa vychádzalo z toho, že biologické hodiny pracujú v 25-hodinovom rytme, ktorý sa starnutím skracuje. Vedci ukázali, že biorytmus človeka sa nijako výrazne neodlišuje od biorytmu ostatných živočíchov. Podstatne ho ovplyvňuje len svetlo alebo telesná činnosť. Niektorí odborníci tvrdia, že poruchy spánku najmä u starších ľudí spôsobujú zmeny biorytmu. Príčina však bude skôr niekde inde. To, že starší ľudia sa ráno skôr zobúdzajú, spôsobuje pravdepodobne svetlo, ktoré narušuje cyklus spánok - bdenie.

Vedci pozorovali skupinu 24 mužov a žien rôzneho veku. Jedenásť mladších účastníkov malo priemerný vek 23,7 roka a 13 starších 67,4 roka. Na zmeranie 24-hodinovej periódy použili vedci špeciálne techniky minimalizácie faktorov, ktoré by mohli vynulovať vnútorné hodiny človeka.

U človeka sa biologické hodiny nachádzajú v časti mozgu zvanej hypotalamus, ktorá kontroluje niektoré telesné funkcie a pôsobí na oblasti riadiace spánok. Zo štúdií vyplýva, že väčšinu ľudí to do postele „ťahᓠmedzi 21.00 a 22.00 hodinou. Teplota tela sa vtedy začína znižovať a počas spánku klesne asi o jeden stupeň. Asi o 4.00 hodine ráno začína opäť stúpať, čím sa zvyšuje pravdepodobnosť prebudenia.

Okrem toho žľaza uložená hlboko v mozgu v noci vylučuje veľké množstvá hormónu melatonín. Toto vylučovanie môže ovplyvniť rad faktorov, najmä svetlo. Napríklad zapnutá lampa počas spánku môže navodiť atmosféru svitania a odštartovať proces vedúci k prebudeniu.

(buj)