Študenti a odvody do fondov

Zdravotné poistenie - Rozhodujúci príjem

Dohoda o pracovnej činnosti zakladá účasť na nemocenskom poistení za podmienok, že zamestnanec činný na základe „dohody o pracovnej činnosti“ nie je poistený z dôvodov inej činnosti, nepoberá starobný ani invalidný dôchodok a dohoda o pracovnej činnosti mala trvať alebo trvala dlhšie ako 6 pracovných dní za sebou idúcich a zárobok za ňu mal dosiahnuť alebo dosiahol aspoň 400 Sk mesačne (§ 68 vyhlášky ÚRO č. 165/1979 Zb. o nemocenskom poistení niektorých pracovníkov a o poskytovaní dávok nemocenského poistenia občanom v osobitných prípadoch v znení neskorších predpisov).

Z uvedeného vyplýva, že ak osoba má aj iný pracovnoprávny vzťah (t. j. je v pracovnom pomere aj v inej organizácii, v obdobnom pracovnom vzťahu, resp. je študentom vysokej školy - vyhláška č. 165/1979 Zb. v znení neskorších predpisov), dohoda o pracovnej činnosti účasť na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení zamestnancov nezakladá a z tejto dohody o pracovnej činnosti táto osoba - t. j. študent vysokej školy, nemá postavenie zamestnanca. Z uvedeného vyplýva, že študent vysokej školy z dohody o pracovnej činnosti nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, ani na dôchodkové zabezpečenie a túto povinnosť nemá ani zamestnávateľ, t. j. organizácia, ktorá ho zamestnáva.

Nezaopatrené dieťa

Iná situácia je však v prípade na účely platenia poistného na zdravotné poistenie. Vyplýva to zo skutočnosti, že ide o subjekt, za ktorý platí poistné na zdravotné poistenie štát. Za študenta platí poistné štát iba v prípade, ak je nezaopatreným dieťaťom (do 28 rokov veku), ktoré nemá vlastný príjem podliehajúci dani z príjmov a presahujúci výšku 3000 Sk. Platenie poistného na zdravotné poistenie je podmienené príjmom, pričom ide o akýkoľvek zdaniteľný príjem.

Podľa výkladu Všeobecnej zdravotnej poisťovne študenti-nezaopatrené deti, ak uzavrú dohodu o pracovnej činnosti a ich mesačná odmena presiahne výšku 3000 Sk, sú povinní platiť poistné na zdravotné poistenie z tejto vyplatenej odmeny. Poistné na zdravotné poistenie sú povinní platiť sami vo výške 13,7 % nimi určeného vymeriavacieho základu, najmenej však z 3000 Sk (§ 12 ods. 7 zákona č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov).

Oznamovacia povinnosť

V týchto prípadoch sú študenti povinní splniť si aj oznamovaciu povinnosť do ôsmich dní od vzniku alebo zániku účasti na zdravotnom poistení, alebo zániku povinnosti štátu platiť za nich poistné.

Z uvedeného vyplýva, že ak príjem študenta VŠ z dohody o pracovnej činnosti je nižší ako 3000 Sk mesačne, poistné na zdravotné poistenie naďalej za neho platí štát.

Zmena od 1. augusta

Vo veci platenia príspevku na poistenie v nezamestnanosti od 1. augusta 2000 platí, že za zamestnanca sa považuje nielen osoba v pracovnom pomere (t. j. na základe pracovnej zmluvy) alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, ale aj na základe dohody o pracovnej činnosti (§ 24 ods. 1 zákona č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení zákona č. 245/2000 Z. z.), a to bez ohľadu na skutočnosť, či dohoda o pracovnej činnosti účasť na nemocenskom poistení zakladá alebo nezakladá. Na účely platenia príspevku na poistenie v nezamestnanosti je rozhodujúca forma pracovnoprávneho vzťahu, t. j. existencia dohody o pracovnej činnosti. Z uvedeného vyplýva, že z dohody o pracovnej činnosti študent vysokej školy (aj keď mu účasť na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení nezakladá) má postavenie zamestnanca a je povinný platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti vo výške 1 % z určeného vymeriavacieho základu a organizácia ako zamestnávateľ (§ 23 zákona č. 387/1996 Z. z.) je povinná za študentov vysokých škôl zamestnaných na základe dohody o pracovnej činnosti platiť príspevok vo výške 2,75 % z úhrnu vymeriavacích základov svojich zamestnancov (§ 57 a 58 zákona č. 387/1996 Z. z.).

Dohoda o vykonaní práce

Dohoda o vykonaní práce je upravená v § 236 Zákonníka práce. Ide o jednu z foriem pracovnoprávnych vzťahov podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce. Dohodu o vykonaní práce od 1. augusta 2000 je zamestnávateľ povinný uzatvárať písomne, pretože inak je neplatná. V dohode sa musí vymedziť

- pracovná úloha,

- odmena za jej vykonanie,

- čas, v ktorom sa má pracovná úloha vykonať.

Ak rozsah práce nevyplýva priamo z vymedzenia pracovnej úlohy, zamestnávateľovi je stanovená povinnosť uviesť rozsah práce podľa § 236 ods. 1 Zákonníka práce, t. j. rozsah neprevyšujúci 100 dní v kalendárnom roku.

Pracovná úloha sa musí vykonať v dohodnutom čase, pretože inak môže zamestnávateľ od dohody odstúpiť. Zamestnanec môže od dohody odstúpiť, ak nemôže pracovnú úlohu vykonať z dôvodu, že mu zamestnávateľ nevytvoril dohodnuté pracovné podmienky. V takom prípade by bol zamestnávateľ povinný nahradiť škodu, ktorá by zamestnancovi vznikla. Odmena za vykonanie pracovnej úlohy je splatná po dokončení a odovzdaní práce. Účastníci dohody sa však môžu dohodnúť, že časť odmeny bude splatná už po vykonaní určitej pracovnej úlohy. Ak zamestnanec zomrie pred splnením pracovnej úlohy, nároky na odmenu primeranú vykonanej práci, pokiaľ môže zamestnávateľ jej výsledky použiť a nároky na náhradu účelne vynaložených nákladov nezanikajú, ale sa stávajú súčasťou dedičstva.

Výkon činnosti na základe dohody o vykonaní práce účasť na nemocenskom poistení zamestnancov nikdy nezakladá.

Z tejto skutočnosti vyplýva, že z dohody o vykonaní práce zamestnávateľ za zamestnanca - študenta vysokej školy poistné na nemocenské poistenie ani na dôchodkové zabezpečenie neplatí. Poistné na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie neplatí ani zamestnanec - študent vysokej školy.

V prípade pracovnoprávneho vzťahu na základe dohody o vykonaní práce uzatvorenej medzi zamestnávateľom a študentom VŠ na účely platenia poistného na zdravotné poistenie platí uvedené, t. j. ako v prípade dohody o pracovnej činnosti.

Vo veci platenia príspevku na poistenie v nezamestnanosti platí, že z dohody o vykonaní práce sa príspevok na poistenie v nezamestnanosti neplatí ani zo strany zamestnávateľa, ani zo strany zamestnanca - študenta vysokej školy. Vyplýva to z definície, kto sa považuje za zamestnanca (§ 24 zákona č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení zákona č. 245/2000 Z. z.) a kto sa považuje za zamestnávateľa (§ 23 zákona č. 387/1996 Z. z.).