Hospodársky denník
USD50,434 Sk
EUR42,602 Sk
CHF28,011 Sk
CZK1,24 Sk
  Piatok  24.Novembra 2000
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Transformácia tranzitívnych ekonomík

Nastavené zrkadlo strednej a východnej Európe

Medzinárodný menový fond (MMF) uverejnil nedávno stať o transformácii v 25 krajinách strednej a východnej Európy. Stať, ktorá je vo francúzskom jazyku nazvaná Bilan nuancé, čo v slovenskom preklade znamená Bilancia rozdielov, napísal Stanley Fischer, prvý námestník generálneho riaditeľa MMF a Ratna Sahay, poradkyňa študijného oddelenia MMF. Stať je zaujímavá mnohými kvalitnými postrehmi o spomínaných transformačných procesov a navyše obsahuje faktografické údaje, prostredníctvom ktorých možno zistiť, čo skúmané krajiny mali spoločné i rozdielne. Autori sa sústredili predovšetkým na vývoj produkcie za obdobie 1989 – 1999, na jej pokles a následne tempo rastu, pričom je potrebné zdôrazniť, že pod touto produkciou a jej tempom rozumejú reálny hrubý domáci produkt, jeho tempo rastu v jednotlivých krajinách. Na túto skutočnosť upozorňujem z dôvodu, že v tabuľkách sa používa pojem produkcia (francúzsky la production), pod ktorou chápu

reálny HDP

ako strategickú makroekonomickú veličinu. Autori sa sústredili aj na problémy inflácie a stabilizačných procesov, stratégiu transformačných procesov, kapitálové toky, priame zahraničné investície, rozvoj súkromného sektora, ktorý v trhovej ekonomike má dominantné postavenie, kvalitu administratívy a determinanty reforiem. Konštatujú, že v etape transformácie došlo k poklesu produkcie, čo sa v podstate očakávalo, ale že tento pokles prekročil očakávania, veď napokon transformačné procesy, prechod z jedného politického a ekonomického systému do zásadne odlišného systému je nesporne, ako autori hovoria, proces drsný, brutálny. V priemere za 25 transformujúcich sa ekonomík produkcia klesla o viac ako 40 %. Údaje o poklese produkcie v jednotlivých krajinách prezentuje tabuľka 1.

Tabuľka 1

V tabuľke sú zároveň uvedené tempá rastu produkcie, teda vlastne tempá ekonomického rastu priemerné ročné od momentu, keď pokles produkcie bol zastavený. Z tabuľky a údajov v nej uvedených je evidentné, že niektoré krajiny, pokiaľ ide o tempo rastu produkcie, dosiahli pozoruhodné výsledky ako napríklad Albánsko, Arménsko, Poľsko, Slovensko, Gruzínsko, Slovinsko. Priemerné ročné tempá rastu v štátoch bývalého Sovietskeho zväzu boli vyššie ako v krajinách strednej a východnej Európy predovšetkým preto, že produkcia v prvej fáze transformačného procesu v krajinách strednej a východnej Európy zaznamenala silnejší pokles. Je dôležité podčiarknuť, že v roku 1999 iba málo krajín zaregistrovalo vyšší objem produkcie ako na začiatku transformačného procesu. Konkrétne Albánsko, Poľsko, Slovensko a Slovinsko vykázali v roku 1999 vyšší objem produkcie ako v roku T–1, čo je rok, ktorý predchádza začiatku transformačného procesu. Tento vzťah je vyjadrený koeficientmi, ktoré v menovaných krajín sú vyššie ako jeden. V súhrne možno povedať, že krajiny strednej a východnej Európy dosiahli v roku 1999 až

90 % produkcie

v porovnaní s objemom produkcie na začiatku etapy transformácie, baltské štáty (Estónsko, Lotyšsko a Litva) v tom istom roku 70 % produkcie, Rusko a ostatné štáty bývalého Sovietskeho zväzu 60 % produkcie, čo napokon vyjadrujú aj koeficienty uvedené v tabuľke 0,9; 0,7; 0,6.

Makroekonomický ukazovateľ HDP v prepočte na jedného obyvateľa, ktorým sa operuje v tabuľke 1, je okrem toho mimoriadne významný z aspektu medzinárodných makroekonomických komparatívnych analýz, pričom výsledky týchto analýz sú dôležité pri začleňovaní ďalších štátov do EÚ. V tejto súvislosti uvádzame údaje za niektoré štáty, ktoré sa uchádzajú o členstvo v EÚ. Ide o nasledujúce makroekonomické ukazovatele a z nich vyplývajúce porovnania:

- percentá HDP na jedného obyvateľa predstavujú zónu EUR =100 %,

- percentná HDP na jedného obyvateľa v krajinách, ktoré sa uchádzajú o členstvo v EÚ, pričom HDP na jedného obyvateľa Portugalska sa rovná 100 %; Portugalsko sme vybrali preto, že zo všetkých členských štátov EÚ a pochopiteľne štátov zóny EUR má najnižší HDP v prepočte na jedného obyvateľa,

- podiel deficitu štátneho rozpočtu na HDP,

- podiel verejného dlhu na HDP, miera zadlženia národného hospodárstva,

- absolútny objem verejného dlhu v prepočte na jedného obyvateľa v USD.

Všetky uvedené údaje sa vzťahujú na rok 1998 a ich kvantitatívne vyjadrenie obsahuje tabuľka 2.

V tejto súvislosti sa domnievame, že oprávnene vzniká otázka, či pokles produkcie v etape transformácie musel byť taký výrazný. Na takto formulovanú otázku možno odpovedať v jednom aj druhom zmysle, teda aj áno aj nie. Vyplýva to aj z predmetnej state, na ktorú sa odvolávame. Autori totiž konštatujú, že na jednej strane s poklesom produkcie v etape transformácie sa rátalo, ale zároveň sami konštatujú, že pokles produkcie bol väčší, než sa pôvodne očakávalo. Na tomto mieste je žiaduce podčiarknuť, že transformačné procesy, ktoré sa začali po roku 1989, predstavujú v podstate

jedinečné procesy,

s ktorými národohospodári vo vyspelých trhových či sociálno-trhových ekonomikách nemali skúsenosti, pretože ich nikdy nerealizovali. Od roku 1945 sústavne budovali sociálne trhovú ekonomiku a s realizáciou transformačných procesov v podstate nemali pochopiteľne skúsenosti. Národohospodárska politika ako systém na obdobie transformácie neexistovala. Preto je do istej miery aj pochopiteľné, že skúsenosti s týmto procesom sa postupne zbierali a súčasne sa objavili a dostavili aj isté chyby.

V začiatkoch transformačného procesu väčšina štátov musela liberalizovať ceny. V tejto súvislosti sa inflácia začala prejavovať ako mimoriadne vážny problém. Na tomto mieste treba zdôrazniť, že miera inflácie spolu s mierou nezamestnanosti sú dve zlá trhovej ekonomiky, ktoré je potrebné účinnou makroekonomickou reguláciou „držať“ pre ekonomiku v prijateľných hraniciach. Na ovládnutie vývoja inflácie bolo potrebné prijať stabilizačný program. Vývoj inflácie a realizáciu stabilizačného programu prezentujú údaje tabuľky 3.

K uvedeným tabuľkám (tabuľka 1 a tabuľka 3) treba dodať niekoľko poznámok:

a) prameň FMI Statistiques financieres et Perspectives economie mondiale; estimations des services du FMI;

b) časopis Finances et Développement; publication trimestrielle du Fonds monétaire international, septembre 2000, volume 37, numéro 3, FMI, Washington D.S.;

c) hoci tabuľka 1 je nazvaná ako Vývoj produkcie za obdobie 1989 – 1999 pod produkciou sa v nej rozumie reálny HDP ako kľúčová agregátna veličina, jej ročné priemery;

d) ECO je skratka pre štáty strednej a východnej Európy – Les états d´Europe centrale et orientale – pod ktorými sa menovite rozumejú Albánsko, Bulharsko, Chorvátsko, Maďarsko, Macedónsko, Poľsko, Slovensko, Česko, Rumunsko a Slovinsko;

e) Baltské štáty (The Baltics) Estónsko, Lotyšsko a Litva.

Poznámky a), b), d), e) sa vzťahujú k tabuľke 1 a rovnako k tabuľke 3, kým poznámka c) iba k tabuľke 1.

Z údajov tejto tabuľky vyplýva, že Poľsko začalo prvé so stabilizačným programom inflácie a do roku 1995 k jeho realizácii, s výnimkou Turkménska, pristúpili všetky krajiny. V roku 1999 miera inflácie, ktorá sa predtým pohybovala od 26 % v Maďarsku až po astronomickú infláciu v Gruzínsku, sa podarilo stiahnuť na menej ako 10 % v približne polovici krajín. Pritom je potrebné konštatovať, že Bulharsko, Estónsko a Litva dosiahli v boji proti inflácii najpozoruhodnejšie výsledky zo všetkých krajín. Na margo

miery inflácie

v Gruzínsku, ktorú MMF a jeho pracovníci označili prívlastkom „astronomická“, pokladáme za užitočné a poučné dodať, že po prvej svetovej vojne vo Weimarskej republike (Nemecko) mesačná miera inflácie predstavovala v októbri 1923 32 400 % (tento údaj a jeho ďalšie súvislosti možno nájsť v monografii nemeckého národohospodára prof. Jürgena Pätzolda Stabilisierungspolitik z roku 1998). Stanovenie výmenných relácií – pomeru výrobných a dovozných cien (angl. termín terme of trade, franc. termín les taux de change, nem. termín Austauschbeziehungen) – bolo mimoriadne dôležitým prvkom stabilizačnej stratégie v začiatočnom období. Krajiny strednej a východnej Európy, ako aj baltské krajiny sa rozhodli pre výmenné relácie pevné, prípadne pre pružné. Rusko a ostatné štáty bývalého Sovietskeho zväzu sa rozhodli jednoznačne pre pružné výmenné relácie, hoci mnohé štáty bývalého Sovietskeho zväzu formálnym alebo neformálnym spôsobom spojili svoju menu s USD alebo s DEM. Väčšina výmenných relácií zostala pevná explicitne alebo de facto, miery inflácie začali rapídne klesať. V roku 1999 väčšina štátov v etape transformácie znížila miery inflácie na relatívne nízku úroveň, hoci v niektorých transformujúcich sa ekonomikách sa v miere inflácie opäť prejavil vzostup. V súčasnosti všetky transformujúce sa krajiny – s malými výnimkami – majú pružný systém výmenným relácií, Poľsko bolo prvé, ktoré sa s úspechom zrieklo systému fixnej parity.

Na začiatku transformačného procesu sa rozpočtová situácia transformujúcich sa štátov prudko zhoršila. Zatiaľ čo verejné financie vo väčšine krajín boli ozdravené, bezprostredný vzťah medzi rozpočtovou rovnováhou a rastom výroby sa neprejavil. V realizácii transformácie je dôležitá jeho stratégia. V začiatočnej fáze sa konsenzus dosiahol v jednotlivých krajinách, pokiaľ ide o formovanie základných princípov stratégie. Je mimoriadne prekvapujúce konštatovanie, že konsenzus sa vzťahoval na určité elementy stratégie, o ktorých sa v súčasnosti myslí, že boli zanedbané pri naštartovaní reforiem, napríklad pri reformách právnych noriem a reformách súdnictva. Mnohé črty globálnej stratégie vyvolali kontroverziu, osobitne problém

šokovej terapie,

usporiadanie reformy a jej štruktúra. Vzhľadom na šokovú terapiu sa názorová rozdielnosť týkala predovšetkým makroekonomickej stability, liberalizácie cien a obchodu a tempa privatizačných procesov. Pokiaľ ide o usporiadanie a štruktúru reforiem názory a stanoviská boli rozdielne vzhľadom na poradie jednotlivých priorít.

Zástancovia tzv. rýchlych akcií sa dovolávali nielen ekonomických imperatívov – straty kumulovanej produkcie budú podľa nich najviac limitované, ak reformné opatrenia budú rýchlo realizované – ale aj uvažovali o takom type národohospodárskej politiky, ktorá by čo najviac korešpondovala s podmienkami transformačného procesu. V tomto zmysle sa objavila koncepcia „mimoriadnej národohospodárskej politiky”, ktorú navrhoval Leszek Balcerowicz, bývalý poľský minister financií. Žiada sa povedať, že tento návrh, hoci sa nerealizoval, mal pomerne veľa prívržencov. V priebehu času sa ukázalo možným realizovať rýchlo určité oblasti reformy, menovite liberalizáciu cien a obchodu, stabilizáciu inflácie a privatizáciu malých a veľkých podnikov. Ukázalo sa, že privatizačné procesy majú väčšiu šancu byť úspešné, ak budú pre tieto procesy vytvorené vhodné, priaznivé alebo právne rámce alebo finančný systém alebo obidva predpoklady súčasne. Predmetom špeciálneho hodnotenia sa stal spôsob realizácie transformácie, či má ísť o transformáciu postupnú alebo o transformáciu šokovú. Na začiatku 90. rokov bol tento problém predmetom viacerých diskusií.

S odstupom času sa ukazuje čoraz častejšie, že otázka, či transformácia postupná alebo transformácia šoková, je nesprávne postavená. Taký názor zastávajú niektorí národohospodári v transformujúcich sa ekonomikách. Napríklad známy maďarský reformátor János Kornai je presvedčený o nesprávnom položení tejto otázky, pretože takto položená otázka robí z rýchlosti transformácie rozhodujúci a determinujúci faktor. Zdôrazňuje, že rytmus, tempo transformačných procesov, napríklad tempo procesov privatizácie ešte samo osebe nezaručuje jej úspech. Doslova hovorí, že transformácia ekonomiky nie sú

konské preteky

(une course de chevaux). Prechod od centrálne plánovanej ekonomiky k trhovej, teda sociálno-trhovej, musí byť organický proces, ktorý tvorivo môže kombinovať prvky evolučné a revolučné. Evolučné prvky (elementy) môžu byť realizované rýchlejšie alebo pomalšie, rôznym počtom malých krokov. Dôležité v transformačných procesoch sú nielen zmeny ekonomické, politické, inštitucionálne a iné, ale aj konsolidácia (upevnenie) nového vznikajúceho systému, jeho stabilita i trvácnosť, a nie vytváranie nových rýchlostných rekordov.

Veľká časť stúpencov transformačných reforiem zastáva názor, že účasť externej finančnej asistencie, zahraničných financií a kapitálu je potrebná osobitne v začiatočnom štádiu, aby sa stimulovali reformy a podporovali reformátori. Účasť zahraničných financií a kapitálu je potrebná vzhľadom na jednoduchý fakt, že transformujúce sa krajiny nemajú dostatok skúseností s fungovaním trhovej ekonomiky. Pôvodne sa objavila aj predstava, ktorá bola predmetom diskusií, vytvoriť pre transformujúce sa krajiny niečo, čím bol po druhej svetovej vojne Marshallov plán. Namiesto toho sa zahraničná účasť v transformačných procesoch prejavovala v pôsobení a účasti medzinárodných finančných inštitúcií, EÚ a MMF. Skladba a rozdelenie kapitálových tokov, ako aj priamych zahraničných investícií boli rokmi rozdielne. Napríklad intenzita kumulovaných kapitálových tokov za obdobie 1992 – 1997 v krajinách strednej a východnej Európy (ECO) v prepočte na jedného obyvateľa v USD predstavovala asi 880 – 900 USD, v baltských štátoch 780 – 800 USD, čo je úplne neporovnateľné s Ruskom a ostatnými krajinami bývalého Sovietskeho zväzu. Najväčšiu intenzitu dosiahli kapitálové toky v krajinách strednej a východnej Európy v roku 1995, v baltských štátoch v roku 1997. Priame zahraničné investície v transformujúcich sa ekonomikách strednej a východnej Európy a baltských štátoch v absolútnom objeme, ako aj v prepočte na jedného obyvateľa v USD vyjadruje tabuľka 4.

Tabuľka 4

Priame zahraničné investície v transformujúcich sa krajinách

strednej a východnej Európy a baltských štátoch

Prof. Ing. V. Mokrý, CSc.

Ekonomická univerzita Bratislava

počasie

Dnes bude polojasno až oblačno, ojedinele slabé zrážky. Zrána a predpoludním v nižších polohách hmla alebo nízka oblačnosť. Najvyššia denná teplota 10 až 15 stupňov, na juhozápade pri zmenšenej oblačnosti aj teplejšie. Teplota na horách vo výške 1500 m okolo 5 stupňov. Juhovýchodný až južný vietor 2 až 5 m/s, na juhozápade popoludní dosiahne rýchlosť 5 až 10 m/s. Na horách sa očakáva prudký vietor s rýchlosťou okolo 15 m/s. V sobotu bude prevažne oblačno a miestami občasný dážď, alebo mrholenie, zrána a predpoludním hmlisto. V nedeľu na západe zmenšovanie oblačnosti a ubúdanie zrážok. Najnižšia nočná teplota väčšinou 7 až 2 stupne, na juhozápade okolo 9 stupňov. Najvyššia denná teplota 9 až 13 stupňov, v nedeľu na juhozápade aj teplejšie. Slnko vyjde zajtra o 7.11 a zapadne o 16.05 hod.

Amsterdamdážď8
Atényoblačno18
Belehradpolooblačno16
Berlínpolooblačno8
Bratislavapolooblačno13
Bruseldážď7
Budapešťoblačno13
Bukurešťoblačno10
Frankfurtoblačno7
Helsinkizamračené 5
Istanbulpolooblačno14
Kodaňzamračené8
Kyjevsneženie0
Lisabondážď13
Londýnpolooblačno7
Madriddážď8
Milánodážď11
Moskvajasno -8
Oslo dážď2
Parížpolooblačno8
Prahapolooblačno7
Rímdážď14
Sofiapolooblačno9
Štokholmdážď6
Varšavaoblačno9
Viedeňjasno15
Záhreboblačno13
Ženevaoblačno6

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.