Potreba zúročenia kvalitných vzťahov

Napriek politickej konvergencii sú možnosti hospodárskej spolupráce nevyužité

Slovenská republika a Chorvátska republika v snahách zrealizovať proces tranzície majú spoločné zahraničnopolitické priority, a pokiaľ ide o vzájomné vzťahy dvoch krajín, ako priorita sa objavuje rozvoj hospodárskej spolupráce. Aj napriek úspešnej práci Medzivládnej chorvátsko-slovenskej komisie, už fakt, že objem tovarovej výmeny so Slovenskom predstavuje len 0,5 percenta z celkovej obchodnej výmeny Chorvátskej republiky so zahraničím, veľa napovedá o potrebe zlepšenia hospodárskej spolupráce.

Ekonomická situácia v Chorvátskej republike preukazuje určitú kontinuitu stability, čo je dobrým základom pre ďalší rozvoj hospodárstva, ako aj pre zahraničné investície. Medzi najdôležitejšie zahraničnopolitické úspechy za posledný rok a pol zaraďujeme Dohodu o stabilizácii a pridružení k EÚ, pristúpenie k programu NATO Partnerstvo za mier, ako aj vstup do Vilniuskej skupiny, v ktorej sú ní kandidáti pre plnohodnotné členstvo v Severoatlantickej aliancii. Konečným termínom určeným na prispôsobenie sa chorvátskej spoločnosti európskym štandardom je rok 2006. Je to zároveň jasným ukazovateľom, že aj EÚ považuje Chorvátsko za krajinu , ktorá môže, chce a vie uskutočniť svoje ciele a možnosti.

Na vnútornom pláne Chorvátska republika prechádza procesom politickej tranzície. Reformná vládna koalícia pritom zabezpečuje trvalý politický pokrok v smere ďalšej demokratizácie a prosperity krajiny.

Využívajúc celý rad komparatívnych výhod našich krajín, ako aj - vo veľkej miere podobné - zemepisné, historické a politické činitele, slovenská a chorvátska ekonomika majú šancu vybudovať efektívnu spoluprácu – tak medzi sebou, ako aj so strategickými investormi do existujúcich hospodárskych zdrojov. Štruktúra chorvátskej ekonomiky ukazuje, že asi 10 percent pripadá na poľnohospodárstvo, 30 percent na priemysel a 60 percent na sektor služieb. Proces privatizácie je z väčšej časti skončený. Prebieha privatizácia verejných podnikov a práve sa skončila druhá fáza privatizácie telekomunikačnej spoločnosti Hrvatske telekomunikacije. Veľká časť právnych predpisov a noriem je zladená s kritériami západnej legislatívy. Práva a povinnosti domácich a zahraničných podnikateľov sú vyrovnané. V rámci stredoeurópskych krajín má, vďaka geografickej polohe a prírodným krásam, turistika v Chorvátsku významné miesto. Privatizácia turistických kapacít je na začiatku, čo otvára nové možnosti pre zahraničné investície.

Ciele chorvátskej hospodárskej politiky sa pohybujú smerom k upevneniu dosiahnutých výsledkov stabilizácie, ako aj k upevneniu podmienok na ďalší stabilný rast ekonomiky. Dlhodobejšia hospodárska politika, orientácia na zdravú ekonomickú politiku, ktorú uskutočňuje chorvátska vláda, ponúka riešenie štrukturálnych problémov na pevných základoch.

Úspešným splnením podmienok z rokovaní o asociačnej dohode s Európskou úniou by sa úplne liberalizoval obchod medzi Chorvátskou republikou a členskými krajinami EÚ.

S uspokojením môžeme povedať, že Dohoda o voľnom obchode, jedna z kľúčových otázok v hospodárskych vzťahoch medzi Slovenskou republikou a Chorvátskou republikou, je už parafovaná. Podpísanie sa očakáva už na jeseň, takže dohoda zrejme vstúpi do platnosti 1. januára 2002.

Veľvyslanectvo Chorvátskej republiky v Bratislave je k dispozícii slovenským a chorvátskym podnikateľom pokiaľ ide o vytvorenie optimálnych podmienok a poskytnutie všeobecných a konkrétnych rád pre hospodársku spoluprácu. Spoločné snahy by sa mali premietnuť do číselných ukazovateľov, podstatne vyšších, ako je súčasné percento obchodnej výmeny.

Veľvyslanectvo Chorvátskej republiky v Bratislave