Privatizácia témou roka

Podľa informovania elektronických médií a tlače bola v roku 2002 privatizácia vyhlásená za tému číslo jeden v Srbsku a určite bude mať rozhodujúci vplyv na celkové reformy a približovanie sa krajiny k Európe, tvrdí belehradský analytik Rodoljub Pekič. Výsledky sčasti naplnili očakávania. V rokoch 2002 a 2003 bolo na predaj ponúknutých 723 podnikov, z toho sa predalo 510, pričom sa zaznamenali príjmy v hodnote 433,6 milióna eur. Menej uspokojivou skutočnosťou je, že len 27 podnikov sa dostalo do rúk zahraničných investorov.

Začiatky srbskej privatizácie sa datujú hlbšie do minulosti, no počas minulého režimu nebola transparentná a nekoncepčná. „Počas desaťročia, pred odštartovaním privatizácie podľa nového modelu, bežala v Srbsku tichá, nekontrolovaná privatizácia, počas ktorej došlo k systematickému ničeniu a zneužívaniu spoločenského majetku,“ tvrdí R. Pekič. Nová vláda sa preto rozhodla pripraviť nový model, ktorý sa zakladá na dobrých a zlých skúsenostiach s privatizáciou v strednej a východnej Európe.

Legislatívny rámec privatizácie bol prijatý v júni 2001. Štátny a spoločenský majetok (forma vlastníctva, ktorá pretrváva z čias Titovej Juhoslávie) sa podľa neho predáva vo verejných tendroch či aukciách, a v prípade predaja menšinových podielov (do 30 %) prevodom prostredníctvom kapitálového trhu. V tendroch sa predávajú hlavne väčšie podniky, ako príklad možno uviesť predaj troch cementární. Očakáva sa, že na jeseň vláda vypíše investičné tendre na ďalších 74 veľkých podnikov. Aukcie sa zasa zameriavajú na malé a stredné podniky. Týmto spôsobom by do súkromných rúk malo prejsť asi 4000 podnikov, v ktorých pracuje 40 % pracovnej sily, pričom už v tomto roku by tempo predaja malo byť omnoho rýchlejšie ako vlani (ponúkať by sa malo 100 podnikov mesačne).

Ústrednou inštitúciou celého procesu je Agentúra pre privatizáciu. Organizačná štruktúra tejto nezávislej agentúry je prispôsobená konceptu, modelu a metódam privatizácie. V jej rámci došlo k sformovaniu centier pre tendre, aukcie, reštrukturalizáciu, kapitálový trh, právnické obchody a podporu. V prípade Srbska hrá významnú úlohu aj Centrum pre reštrukturalizáciu, keďže po desaťročí úpadku je v krajine viacej podnikov, o ktoré investori nemajú záujem, a preto je potrebné pripraviť ich na privatizáciu. Srbská vláda označila okolo 50 podnikov a skupín, ktoré potrebujú reštrukturalizáciu (spolu zamestnávajú asi 160-tisíc ľudí). Tento proces sa už napríklad začal v automobilke Zastava či v komplexe na ťažbu a spracovanie medi v Bore.

„V Čiernej Hore úrady pokračovali s privatizačnými tendrami spoločností vrátane 13 hotelov, z ktorých sa dva podarilo predať,“ píše sa v najnovšej hodnotiacej správe Európskej komisie na rok 2002. Brusel za najväčší úspech označuje októbrový predaj jednej z najväčších čiernohorských spoločností kotorského Jugopetrolu gréckemu investorovi za 65 mil. euro Správa však doterajšie výsledky privatizácie, ktorá sa okrem tendrov a aukcií uskutočňuje aj kupónovou metódou, označuje za nedostačujúce, keďže je 40 % priemyslu stále vo verejných rukách. Čiernohorská vláda má však ambiciózne plány na tento rok, do konca ktorého chce sprivatizovať všetky veľké

Tabuľka

Privatizácia v Srbsku v rokoch 2002 a 2003*

Ponúknuté podniky Predané podniky predané cudzincom Príjem v eurách

tendre 37 16 10 210 mil.

aukcie 532 425 7 126,8 mil.

kapitálový trh 154 69 10 96,7 mil.

spolu 723 510 27 433,5 mil.

* do 21. marca 2003

Zdroj: Hd