Splátky úrokov zvyšujú pasíva

Slovensko z hľadiska Československej obchodnej banky

Dnes uverejňujeme tretiu (14. 11. a 21. 11.) časť analýzy stavu ekonomiky Slovenskej republiky. Jej autori Petr Dufek a Petr Chvojka sa pokúsili aj o prognózu vývoja na budúci rok.

Tri roky boli výsledky platobnej bilancie Slovenskej republiky alarmujúce, keď sa vonkajšia nerovnováha ekonomiky pohybovala na úrovni okolo 10 % HDP. Vlaňajší rok však znamenal zásadnú zmenu a schodok bežného účtu klesol na 5,8 % z HDP, vďaka výraznému zníženiu deficitu obchodnej bilancie krajiny. Údaje za prvú polovicu tohto roku potvrdzujú, že trend znižovania vonkajšej nerovnováhy slovenskej ekonomiky ďalej pokračuje. Schodok bežného účtu za január až jún dosiahol iba 1,6 % z HDP (v kumulovanom vyjadrení 2,6 % z HDP). Môžeme teda povedať, že problém vonkajšej nerovnováhy sa podarilo z veľkej časti vyriešiť pomocou reštriktívnej hospodárskej politiky, ktorá viedla k výraznému utlmeniu domáceho dopytu. Nemožno zabudnúť na vývoznú expanziu, ku ktorej v SR v poslednom roku dochádza. K pozitívnemu vývoju bežného účtu prispelo aj zvýšenie prebytku bilancie služieb v dôsledku výrazného rastu príjmov pri stagnácii výdavkov. Rast pasíva na strane dôchodkového (príjmového) účtu je zapríčinený predovšetkým splátkami úrokov zo štátnych dlhopisov, ktoré slovenská vláda každoročne od roku 1998 emituje na zahraničných finančných trhoch.

Menej priaznivý je naďalej vývoj na finančnom účte platobnej bilancie. Prílev kapitálu do SR síce stačí na pokrytie schodku bežného účtu, avšak jeho štruktúru nemôžeme naďalej považovať za uspokojivú. Do krajiny prichádza stále málo dlhodobých investorov (v rokoch 1993 až 1999 pritiekli do krajiny priame zahraničné investície v objeme 2,1 mld. USD; v pomere na obyvateľa to bolo takmer sedemkrát menej než v Česku), a tak sa prebytok tohto účtu musí stále spoliehať predovšetkým na portfóliové investície, čo v tomto prípade znamená na emisie štátnych eurobondov. Podľa výšky priamych zahraničných investícií Slovensko naďalej patrí k outsiderom medzi tranzitívnymi ekonomikami strednej a východnej Európy.

K podstatnému zvýšeniu priamych zahraničných investícií došlo na konci minulého roka, avšak išlo iba o jeden konkrétny privatizačný prípad (o predaj podielu NBS v ČSOB). V tomto roku ešte môžeme rátať s výnosmi z predaja Slovenských telekomunikácií za približne 1 mld. EUR (ktorý už bol realizovaný, avšak v posledných výkazoch platobnej bilancie zatiaľ nebol uvedený) a s výnosmi z predaja niektorých bánk (konkrétne by mala byť skončená privatizácia Investičnej a rozvojovej banky a Banky Slovakia). Ďalšie sú naplánované až na neskoršie roky (Slovenská sporiteľňa a Všeobecná úverová banka, Slovenský plynárenský priemysel a Transpetrol). Stále však chýba prílev významnejších investícií, ktoré by neboli spojené iba s privatizáciou štátneho majetku. K tomu by malo prispieť zlepšenie celkových výsledkov ekonomiky, prijatie investičných stimulov, nepochybne aj členstvo v OECD a perspektíva vstupu do EÚ.

Za celý tento rok môžeme očakávať, že vonkajšia nerovnováha krajiny sa opäť zníži a bude sa pohybovať okolo 3 % z HDP. To je veľmi dobrý výsledok vzhľadom na rýchlosť, ako k tomu dochádza, ale aj vzhľadom na očakávania NBS vôbec ešte nedávno taká optimistická nebola. Je síce pravdepodobné, že trend znižovania schodku zahraničného obchodu bude pomalší, prípadne sa zastaví, avšak neohrozí celkovú stabilizáciu vonkajších relácií.

Zahraničný obchod

Ak ešte za prvých osem mesiacov vlaňajšieho roka dosiahol deficit zahraničného obchodu SR 30 mld. korún, tento rok to bolo už len 15,7 mld., a to napriek zdražovaniu ropy na svetových trhoch a posilňovaniu amerického dolára. Tempo exportu si udržuje silný náskok pred tempom dovozu (rozdiel dosahuje asi 8 %). Vývoz slovenských podnikov sa v prvých ôsmich mesiacoch zvýšil o 29,6 %. Viac než dve tretiny z tohto nárastu obstaral export dopravných prostriedkov, kovov a kovových výrobkov, surovín a elektrotechniky. V tejto súvislosti treba uviesť, že veľká časť exportu sa sústreďuje do niekoľkých málo podnikov. Z publikovaných údajov vyplýva, že približne 40 % celého exportu v roku 1999 obstaralo päť firiem, a síce VW, VSŽ, SPP, Slovnaft a Kerametal. Na druhej strane dovoz za prvých osem mesiacov vzrástol o 21,8 %. Jednoznačným ťahúňom dovozov sú suroviny, čo je však dôsledok vysokých cien ropy a príbuzných komodít a vysokého kurzu USD.

Orientácia zahraničného obchodu Slovenska zostáva približne rovnaká. Väčšina vývozu smeruje do krajín EÚ a Česka. Podobne, väčšia časť dovozu stále prúdi z krajín EÚ a Česka. Jednoznačná obchodná orientácia, podobne ako v Česku, vedie k preväzovaniu hospodárskeho cyklu krajiny s EÚ. Tu možno preto nájsť aj jeden z dôvodov pre optimistický výhľad aj pre ďalšie obdobie, pretože výhľady rastu hospodárstva západoeurópskych krajín sa stále zlepšujú a je takmer isté, že ekonomiky EÚ porastú viac než trojpercentným tempom v tomto aj budúcom roku.

Zahraničná zadlženosť

Hrubý zahraničný dlh krajiny pomaly rastie a na konci júna dosiahol už 11,5 mld. USD, čo zodpovedalo približne 61 % z HDP. Čistá zadlženosť predstavovala 4 mld. USD, teda 21 % z HDP. Ak uvážime, že ešte na začiatku vlaňajšieho roku skresľovali hodnotu dlhov asi 2 mld. USD, ktorými banky obchádzali administratívne opatrenia NBS (a fakticky o dlh nešlo), tak súčasná hodnota hrubého dlhu je najvyššia v histórii samostatného Slovenska. Na jej raste sa podpisuje vláda, ktorá každoročne emituje štátne dlhopisy v zahraničí. Tento rok to bolo 500 mil. EUR, ktoré vláda získala za cenu 217 b. p. nad výnosmi Bunds (v predchádzajúcom roku to bolo 420 b. p. nad Bunds). Zníženie nákladov na túto novú emisiu môžeme hodnotiť jednoznačne pozitívne, lebo odráža lepšie postavenie Slovenska na medzinárodných trhoch.

V ďalšom období bude zahraničnú zadlženosť Slovenska ovplyvňovať poskytnutie pôžičky EFSAL od Svetovej banky, ktorá by mala nabehnúť na začiatku roku 2001. Tento úver by mal byť využitý na krytie nákladov revitalizácie bankového sektora. Je pravdepodobné, že vláda znovu vstúpi na zahraničné finančné trhy s cieľom získať ďalšie zdroje na financovanie súčasného dlhu, zrejme aj na krytie dlhopisov z druhej vlny privatizácie, dlhopisy FNM SR na pokrytie rozvojových projektov. Celkový objem a jeho načasovanie však zrejme bude ovplyvnené aj rýchlosťou privatizácie strategických podnikov. Rastu zadlženosti súkromných subjektov v zahraničí, ktorá tvorí prevažnú časť vonkajšieho dlhu, bude brániť výrazne nižší úrokový diferenciál a v súčasnosti aj vysoké kurzové riziko. Podstatne lepšia likvidná pozícia domáceho bankového sektora navyše bude schopná zvládnuť dodatočné úverové požiadavky bonitných firiem. Zahraničná zadlženosť by sa po svojom miernom raste nemala výraznejšie odchýliť od súčasných relatívnych hodnôt.

(Pokračovanie)