Vládny optimizmus, avšak málo impulzov

Štátny rozpočet na rok 2001 bude mať novú podobu. Schodky verejných financií sa zahrnú do štátneho rozpočtu kvôli transparentnejším tokom finančných prostriedkov. Okrem toho postupne sa transformuje do projektovej formy, keď súčasné rozpočtové kapitoly nahradia rezortné a medzirezortné projekty. Ani táto nová forma, ktorá sa do plnej podoby rozvinie v najbližších rokoch, však zatiaľ nezabránila tomu, aby sa rozpočtové hospodárenie SR v roku 2001 vyhlo veľkým problémom. Vyplynulo to včera z rokovania finančného gestorského Výboru NR SR pre financie, rozpočet a menu o tejto problematike. Ťažký rok v dôsledku nižších príjmov (zníženie sadzby dane z príjmov, koniec dovoznej prirážky) a zvýšených výdavkov (najbližších desať rokov každoročne vynaložíme 10 mld. Sk na reštrukturalizáciu bánk, príprava na vstup do NATO, EÚ, reforma verejnej správy) uznali poslanci koalície, ale aj opozície. No viacero problémov síce vyplýva z napätých vzťahov v rozpočte, ale priamo s nimi nesúvisí. A práve na ne poukazovali poslanci opozície. Podtón podmienečného rozhodovania o rozpočte určuje ten fakt, že spolu s rozpočtom je na schvaľovaní v parlamente osem noviel zákonov, ktoré priamo ovplyvnia výšku príjmov a výdavkov (napríklad o rozpočtových pravidlách, dane z príjmov). Na tento fakt poukazoval najmä poslanec M. Maxon a ministerka financií odpovedala veľmi nepresvedčivo, že tieto zákony budú schválené skôr ako štátny rozpočet.

Vo všeobecnosti ministerka musela obhajovať veľký vládny optimizmus pri východiskách návrhu štátneho rozpočtu. Hoci tento rok predpokladala rast HDP vo výške 2,5 % a napokon z toho budú sotva 2 %, vláda počíta v roku 2001 s 3,2-percentným rastom HDP. V stálych cenách to oproti tohtoročnému predpokladu predstavuje nárast 80 mld. Sk, konštatoval M. Maxon a súčasne poukazoval na to, že rozvojové impulzy na takýto rast v rozpočte zakomponované nie sú. Takáto podľa neho nereálnosť rastu HDP sa musí prejaviť poklesom na daňových príjmoch, čo len prehĺbi rozpočtový schodok. Ten môže vzrásť navyše aj tým, ak by vláda využila (no nemusí tak urobiť) všetky oprávnenia, ktoré na zvýšenie schodku v návrhu zákona má: emisiu dlhopisov a ďalšie úvery. To už by sa však dostala do problémov s NBS, pretože by prekročila 4-percentnú hranicu podielu schodku na HDP. Ministerka B. Schmögnerová poukázala na to, že až 80 % HDP tvorí súkromný podnikateľský sektor. Preto snaha oživovať ekonomiku cez verejný sektor nie je namieste a rozvojové impulzy vidí vo vytváraní vhodného podnikateľského prostredia. Podľa nej vláda v tomto smere urobila dva zásadné kroky, keď znížila daňové zaťaženie a vytvorila priestor na zníženie úrokových sadzieb.

Predmetom dlhých diskusií bol aj povinný mimoriadny odvod Slovenského plynárenského priemyslu. M. Maxon hovoril o liste jeho generálneho riaditeľa P. Kinčeša predsedovi parlamentu, aby sa zasadil za zníženie tohto odvodu (návrh rozpočtu počíta s 5 mld. Sk do konca mája, teda ešte pred predpokladanou privatizáciou tohto podniku) aspoň o 1,5 mld. Sk, čo zhruba predstavuje dlhy štátnych subjektov voči SPP, ale z hľadiska rovnosti podnikateľského prostredia je nespravodlivé. Ministerka financií B. Schmögnerová takúto korešpondenciu odmietla a argumentovala tým, že podobné snahy sú pochopiteľné, no pre SPP je napríklad tento rok jeden z najziskovejších.

Pokiaľ ide o problematické objemy financií pre obce a mestá, ani včerajšia diskusia neobišla túto citlivú otázku. Je známe, že vláda navrhuje podiel samospráv z rozpočtu vo výške 11 mld. Sk, no ZMOS žiada doslova na prežitie o 2,5 mld. Sk viac, s tým, že im dlhujú niektoré štátne subjekty, že majú reálne menej peňazí ako v roku 1993 a vypomáhajú štátom financovaným inštitúciám, ako napríklad školám. Práve v tejto otázke - kompenzácii za tieto finančné pomoci školám, pripustila ministerka financií zmeny. Niektoré poslanci apelovali, aby výbor schválil navýšenie rozpočtu pre samosprávy o 1,1 mld. Sk.

V súvislosti s nedávnou diskusiou o novele zákona o rozpočtových pravidlách sa poslanci ohradili voči tomu, že spolu s prípadnými navrhovanými zvýšeniami príjmov v jednotlivých položkách musia navrhnúť aj zdroje. Finančný výbor dokonca novelu odmietol, no i tak mal tento návrh „výchovný“ charakter. Včera sa prejavil tým, že poslanci nenavrhovali navýšenie príjmov, ale skôr hovorili o návrhoch na zníženie výdavkov. A keď zašli do konkrétností, zdá sa, že je kde uberať. Okrem toho sme boli svedkami viacerých návrhov na presuny finančných zdrojov v rámci kapitol. Rokovanie gestorského výboru poukázalo ma mnohé protirečenia vo vládnom návrhu rozpočtu a zdôraznilo napätosť medzi príjmami a výdavkami. Súčasne naznačilo, že diskusia bude zdĺhavá a búrlivá.

Peter Višváder