Ceny elektriny opäť vyššie?

Komentuje Zdena Rabayová

Už minulý týždeň sme priniesli informácie, že okrem návrhu plynárov na zvýšenie cien plynu pre podnikateľov predložili návrh na zvýšenie cien elektrickej energie aj Slovenské elektrárne (SE) Bratislava. Zvýšenie by malo vstúpiť do platnosti od nového roka a ráta sa v ňom so zvýšením pre domácností v priemere o 20 % a pre podnikateľov od 5 do 10 %. Aj keď prípadné schválenie požiadavky SE občanov, ale aj podnikateľov nepoteší (proti zvýšeniu cien plynu ostro protestujú veľkoodberatelia), treba pripomenúť, že ceny energií stále nezodpovedajú nákladom na ich výrobu či nákup a distribúciu spotrebiteľom. Veď od vzniku samostatnej SR sa ceny elektriny zvýšili iba v roku 1996 o 10 % a druhá fáza zvyšovania bola až minulý rok. Vo februári predstavovalo zvýšenie pre domácností v priemere 40 %. Pod nevyhnutnosť radikálnejšieho rastu cien elektriny v poslednom období sa podpísalo pokračovanie v politike lacnej energie z obdobia pred začiatkom transformácie našej ekonomiky. Kým napríklad v susednom Česku sa ceny elektriny takmer každý rok zvyšovali, u nás nekopírovali ani infláciu. Hoci výrazne vzrástli náklady na nákup paliva, mzdy a podobne, o potrebe postupne dávkovať zvyšovanie cien sa stále len hovorilo. Odkladanie zvyšovania cien až na „potom“ sa odzrkadlilo na hospodárskych výsledkoch SE. Tie sa ocitli v červených číslach a neboli schopné splácať úvery na investície do výstavby nových zdrojov a ekologizácie výroby. Vzhľadom na skutočnosť, že väčšina z nich bola so štátnou zárukou, napokon musel plniť záväzky štát.

Podľa vyjadrení energetikov sa navrhované zvýšenie cien elektrickej energie len minimálne dotkne malých a stredných podnikateľov. No ak tento krok majú pochopiť aj občania, je najvyšší čas aj povedať, aké budú kompenzácie sociálne slabším. Šancu získať podporu majú stále iba niektorí a len vtedy, keď o ňu osobitne požiadajú. Žiaľ, mnohí o takejto forme pomoci ani nevedia. Ak sa po zvýšení cien elektriny (aj plynu a ďalších položiek) nebudú valorizovať dôchodky, zostáva otázne, či si prakticky všetci dôchodcovia budú ešte mať opasok kde uťahovať. Navyše, otvoreným problémom zostáva dosah zvýšenia na peňaženky tých, ktorí používajú elektrinu na vykurovanie, lebo v minulosti bolo elektrické vykurovanie výrazne štátom dotované a propagované. V severnejších okresoch, kde treba kúriť aj deväť mesiacov v roku, už dnes musia občania vynaložiť až tretinu svojich príjmov na vykurovanie rodinných domov.

Vzhľadom na uvedené fakty zostáva teda len dúfať, že pri zvýšení cien elektriny prijmú kompetentní aj systémové opatrenia predovšetkým v oblasti jednotlivých taríf. V opačnom prípade zrejme avizované zvýšenie narazí na odpor zo strany odborov i podnikateľov a ľahko sa môže stať ďalším ohnivkom v reťazi, ktorá spustí vlnu sociálnych nepokojov. A potom už bude neskoro argumentovať, že zreálnenie cien elektriny je aj krokom k šetreniu či racionálnemu využívaniu energií a že liberalizácia cien je nevyhnutná tiež z hľadiska očakávaného vstupu SR do EÚ a pripravovanej privatizácie elektroenergetiky.