Počasie a zdravie

Prečo ľudia reagujú na zmeny počasia? Vedci zatiaľ poznajú odpoveď iba na čiastkové otázky. Milióny ľudí tak musia stále s obavami pozorovať oblohu a sledovať predpovede.

Každý z nás prežíva zmeny počasia inak. Niektorí ich sotva zaregistrujú, iní sledujú biometeorologickú predpoveď s najčernejšími obavami. Obyčajný prehánkový front môže u mnohých ľudí vyvolať dýchacie problémy, nespavosť a úzkosti, dusné počasie a vysoká vlhkosť vzduchu spôsobujú zase opuchy kĺbov a silné bolesti. Krásne letné počasie a nádherná modrá obloha naháňajú hrôzu všetkým, ktorí už vopred vedia, že ich čakajú bolesti hlavy, migrény a nevoľnosti. Dočkáme sa teda vôbec nejakého ideálneho počasia?

Vzťah medzi počasím a správaním sa ľudí bol predmetom už mnohých štúdií. Jedna z nich napr. porovnávala počet nehôd v závislosti od poveternostných podmienok. Ukázalo sa, že k väčšiemu počtu havárií nedošlo iba počas hmly a dažďa, ale aj pri vyššej teplotnej záťaži. Iný výskum (v rokoch 1968 až 1993) ukázal, že v obdobiach s vyšším teplotným zaťažením sa počet úmrtí zvýšil o desať percent.

Množstvo nazbieraných údajov umožnilo lekárom zostaviť tabuľku štatisticky dokumentovaných vzťahov medzi poveternostnými podmienkami a určitými problémami. Osobitne nebezpečný je podľa týchto výsledkov príchod tlakovej níže zo západu. Vtedy sa šíria depresie, bolesti hlavy, trombózy, nespavosť, infarkty a samovraždy. Na zadnej strane tlakovej níže sa zhoršujú ťažkosti pri angíne pectoris, artrózach a kolikách.

Prečo je to tak, nedokážu vedci celkom presne povedať. Vedia však, ako na ľudský systém pôsobí teplota vonkajšieho prostredia. Na udržanie stálej telesnej teploty 37 stupňov Celzia musí byť zachovaná rovnováha medzi produkciou tepla a jeho výdajom. To je úloha termoregulačného systému. Jeho centrum je v hypotalame, v spodnej časti medzimozgu. Kým sem z citlivých buniek pokožky dôjde signál, že dochádza k prehrievaniu, nariadi centrála rozšírenie vonkajších ciev a uvedie do činnosti potné žľazy. Z povrchu kože sa začne odparovať kvapalina a telo sa príjemne ochladzuje. Pri signáli ohlasujúcom pokles teploty sa cievy naopak zúžia. Dokonca aj „husacia“ koža a svalové pohyby pri zimnici majú svoj účel – pomáhajú pri ohrievaní tela.

Extrémne teploty môžu regulačný systém preťažiť a narušiť jeho funkciu. Pretože je spojený s reguláciou krvného tlaku, môže u ľudí s labilným krvným obehom dôjsť k jeho výraznému poklesu. Problémy sa môžu objaviť aj v centrálnom nervovom systéme. Ak dosiahne teplota mozgu 41 stupňov Celzia, hrozí delírium, kŕče a bezvedomie. Problémy môžu nastať aj pri silnom podchladení. Srdce prestane pravidelne pracovať. Nízke teploty zaťažujú kĺby, kĺbový maz zhustne, kĺby stuhnú a ozvú sa bolesti a reumatické bolesti.

Mnoho informácií získali vedci aj o pôsobení svetla na ľudský organizmus. Súvislosť medzi ultrafialovým žiarením a rakovinou kože je známa už dlhý čas. Na druhej strane však telo ÚV lúče potrebuje pre syntézu vitamínu D, ktorá umožňuje prijímanie vápniku z potravy. Svetlo pôsobí prostredníctvom zrakového nervu aj na epifýzu, orgán veľkosti lieskového orieška uložený pri hornej strane medzimozgu. Kým tam svetelné impulzy nepreniknú, začne táto endokrinná žľaza produkovať hormón melanín, ktorý spomaľuje reakčné obdobie a oslabuje pozornosť. Človek je potom unavený a podráždený. Melancholicky založení ľudia, ktorí najradšej väčšinu zimných dní prespia, by mali tráviť čo najviac času vonku. Obmedzia tak vylučovanie melanínu a podporia svoju telesnú aktivitu.

Zimné depresie sú z veľkej časti záležitosťou žien. Postihujú ich až štyrikrát častejšie ako mužov. S vysvetlením prišli nedávno škótski vedci: Spôsobila to vraj evolúcia. Podľa tejto teórie bolo dôležité, aby v zimnom období navodili hormóny u žien útlm, a tým aj pokles sexuálnej aktivity. Inak by sa totiž ich deti narodili v budúcej chladnej jeseni namiesto v teplom jarnom období, čo by znížilo ich nádeje na prežitie. Stratégia dôležitá v časoch našich predkov pretrvala dodnes.

Svetlo a teplota nie sú jedinými faktormi, ktoré súvisia s počasím. Ako na človeka pôsobí vietor? Alebo vlhkosť vzduchu, chemické zloženie atmosféry? Čo môže spôsobiť búrka.? Aký účinok má tlak vzduchu? Prečo človek reaguje na zmeny tlaku pri prechode tlakovej výšky a neprekáža mu jazda výťahom z prvého do desiateho poschodia?

Väčšina vedcov sa zhoduje v názore, že na človeka pôsobia poveternostné vplyvy komplexne a jednotlivé zložky nemožno posudzovať izolovane. Podľa nich aj citlivé osoby môžu urobiť dosť pre zmiernenie svojich problémov. Predovšetkým by mali svoje aktivity podriadiť biometeorologickej predpovedi. Vedci zdôrazňujú, že nie je potrebné uzavrieť sa pred škodlivými vplyvmi počasia doma v klimatizovanej miestnosti. Lepším riešením je prechádzka a stále otužovanie organizmu.

Okrem počasia rozhoduje o našom zdraví, samozrejme, aj znečistenie ovzdušia.

(mb)