Boj o prezidenta v Rumunsku

Obavy krajiny o narušenie integračných ambícií

Bukurešť (TASR/jnk) - V Rumunsku sa v nedeľu uskutočnili parlamentné a prezidentské voľby. Keďže sa očakáva, že k moci sa opäť dostanú ľavičiari, sú tu obavy z toho, aby sa nenarušilo úsilie krajiny začleniť sa do EÚ a ostatných západných hospodársko-politických štruktúr. Hlavnými témami v poradí štvrtých parlamentných a prezidentských volieb od pádu komunizmu v krajine sú chudoba a kriminalita. Uplynulé štyri roky politických ťahaníc medzi vládnucimi centristickými stranami, ktoré sa podpísali pod upadajúci životný štandard obyvateľstva, vkladajú výhodu i do rúk nacionalistickým stranám. Jednotlivé politické subjekty si medzi sebou proporčne rozdelia 327 kresiel v dolnej komore zákonodarného zboru Poslaneckej snemovne a 140 kresiel v hornej komore - Senáte.

O funkciu hlavy štátu sa uchádza 12 kandidátov, o kreslá v parlamente celkovo 20 000 zástupcov zo 65 politických strán a zoskupení. Funkcia rumunského prezidenta má reprezentatívny charakter. Prezident je najvyšším veliteľom ozbrojených síl a navrhuje predsedu vlády.

Volebné miestnosti v 42 obvodoch boli otvorené od 6.00 SEČ do 20.00 hod. Prvé neoficiálne výsledky by mali byť známe dnes. Ústredná volebná komisia poskytne prvé oficiálne vyhlásenie o výsledkoch 72 hodín od skončenia hlasovania. Rumunské zákony nestanovujú žiadnu minimálnu hranicu účasti voličov, ktorá je potrebná na vyhlásenie volieb za platné.

Na víťazstvo v prvom kole prezidentských volieb potrebuje kandidát získať viac ako 50 percent voličských hlasov. Ak ani jeden z kandidátov neprekročí 50-percentnú hranicu, dvaja najúspešnejší sa stretnú v druhom kole 10. decembra.

Prieskumy verejnej mienky naznačujú, že jediným kandidátom so šancou na víťazstvo už v prvom kole je Ion Iliescu (70), ktorý bol v rokoch 1990 - 1996 prvým postkomunistickým prezidentom v krajine. Popularita jeho Strany sociálnej demokracie Rumunska (PDSR) sa v súčasnosti pohybuje okolo 40 percent. Jeho PDSR je však najväčším a najlepšie organizovaným politickým zoskupením kandidujúcim v parlamentných voľbách. Podporuje reformy a privatizáciu, je však aj za prehodnotenie doterajších privatizačných krokov.

Podľa ostatných prieskumov je s 18 percentami po Iliescovi druhým najvážnejším kandidátom na prezidentské kreslo radikálny nacionalista Corneliu Vadim Tudor, ktorého však židovská komunita obviňuje z antisemitizmu. Jeho radikálna nacionalistická Strana veľkého Rumunska presadzuje rozvoj turistického ruchu ako zdroja príjmov do štátnej pokladnice, je za reformu štátnych inštitúcií, boj proti korupcii, revíziu daňového systému a zníženie daňových únikov. V prípade úspechu vo voľbách chce vytvoriť 500 000 nových pracovných miest.

Tesne za Tudorom figuruje v prieskumoch premiér Mugur Isarescu, ktorý sa uvádza ako nezávislý kandidát, v skutočnosti má však podporu centristickej koalície. Do druhého kola by sa mohol dostať aj predstaviteľ Národno-liberálnej strany Theodor Stolojan.

Medzi ďalšími významnejšími politickými stranami, ktoré by sa mohli dostať do parlamentu, figuruje Národno-liberálna strana, Demokratická konvencia 2000 (podporuje premiéra Mugura Isaresca), Demokratický zväz Maďarov (zastupuje sedempercentnú maďarskú menšinu), Demokratická strana a Aliancia pre Rumunsko.