Rozmýšľať v danostiach Európy

Expozé Jána Figeľa, hlavného vyjednávača SR na vstup do EÚ

Končiaci sa týždeň vo vzťahu k partnerom z EÚ istým spôsobom uzavrel tohtoročnú oficiálnu časť vzájomnej komunikácie, načasovanie dnešného stretnutia, a preto dáva príležitosť obzrieť sa za práve skončenou, pre Slovensko prvou rokovacou „sezónou“. Predovšetkým: hoci sa portugalské a francúzske predsedníctvo videné optikou nášho prístupového procesu od seba odlišovali, pociťovali sme, že Paríž sa počas svojho mandátu predsa len viac sústreďoval na otázku inštitucionálnych reforiem v rámci v týchto týždňoch finišujúcej medzivládnej konferencie. Obe predsedníctva mali spoločné to, že sa nám počas nich podarilo naplniť interný rokovací harmonogram. Počas prvého portugalského polroka SR otvorila osem a predbežne uzavrela šesť rokovacích kapitol, počas francúzskeho polroka sme otvorili takisto osem a predbežne uzatvorili štyri rokovacie kapitoly. Pripomeniem, že vo všeobecnej negociačnej pozícii si Slovensko pri formálnom otvorení rokovaní vo februári 2000 za cieľ stanovilo v tomto roku otvoriť polovicu negociačných kapitol, v roku 2001 ich už otvoriť všetky a roku 2002 rokovania dohodou o Zmluve a pristúpení skončiť. Za referenčný dátum vstupu sme si stanovili Nový rok 2004.

Po prvom necelom roku gradujúcich rokovaní, rokovaní postupujúcich v duchu Komenského hesla od jednoduchšieho k zložitejšiemu teda Slovensko uzavrelo 10 z 29 kapitol európskej legislatívy, čím sa medzi krajinami helsinskej skupiny ich počtom zaradilo na druhé miesto za Maltu, teda krajinu s dlhoročnou demokratickou politickou i hospodárskou praxou a „hmatateľne“ sa dotiahlo na členov tzv. luxemburskej skupiny. Zároveň si Slovensko, verím, že nie som neskromný, smerom navonok, v očiach členov EÚ i v očiach Európskej komisie

vytváralo imidž

solídneho rokovacieho partnera a získavalo istú dôveryhodnosť ako krajina, ktorej politická reprezentácia napĺňa svoje záväzky, smerom dovnútra zasa v reálnom čase odskúšalo a dolaďovalo svoje rokovacie mechanizmy. Na chvíľu sa odosobním. Ak nazrieme do vyváženého, objektívneho textu nedávno zverejnenej pravidelnej hodnotiacej správy Európskej komisie o Slovensku, tá ako zrejme najdôležitejší moment po prvý raz o krajine konštatuje, že môže byť pokladaná za fungujúcu trhovú ekonomiku, ktorá v strednodobom výhľade bude schopná sa vyrovnať s konkurenčnými tlakmi v EÚ. K ďalšiemu celku tzv. kodanských kritérií členstva, teda politických, Európska komisia potvrdila svoje predchádzajúce kladné hodnotenia a zaznamenala ďalšiu konsolidáciu demokratického systému a normálne fungovanie jeho inštitúcií. Napokon k tretiemu kritériu, schopnosti prevziať povinnosti člena, dokument konštatuje

významný pokrok

pri harmonizácii národnej legislatívy s acquis, aj keď upozorňuje na jeho nerovnomernosť v jednotlivých kapitolách, kritickejšie tóny zazneli aj na konto posilňovania našich administratívnych kapacít.

Cez spomenuté prevažujúce aktíva preto slovenskú situáciu v rokovaniach na prelome rokov 2000/2001 vnímam optimisticky. Ak sa v marci, teda pri štarte vlastných rokovaní v spojitosti s nimi často skloňovalo slovo „substantívne“, na prahu substantívnych rokovaní v pravom zmysle tohto slova sa ocitáme až teraz. V tomto týždni (21. novembra) Slovensko otvorilo druhú z dvoch kapitol (Slobodné poskytovanie služieb, Slobodný pohyb kapitálu), v ktorých už požaduje prechodné obdobia. Prechodné obdobia, zvláštne úpravy či trvalé výnimky nie sú na pôde EÚ novými rokovacími nástrojmi, v pomerne rozsiahlej miere ich uplatnila napríklad aj trojica krajín, o ktoré sa EÚ naposledy rozšírila v polovici 90. rokov. Aj Slovensko už v závese pokročilejších kandidátskych krajín teda postúpilo do novej fázy rokovaní, v ktorej popri počtoch predbežne uzavretých kapitol budeme

musieť ustrážiť

aj konkrétne národnoštátne záujmy krajiny. Vytvorili sme si pomerne presnú predstavu o tom, čo chceme v šiestich vytypovaných kapitolách dosiahnuť. V nadchádzajúcej, kvalitatívne novej fáze by sme chceli našu nevýhodu dvojročného odkladu štartu rokovaní premeniť aspoň čiastočne na výhodu. Popri tom, že zo zreteľa nestrácame celkový kontext rozširovacieho procesu, máme už analyzované základné rokovacie požiadavky pokročilejších kandidátov a sledujeme, ako sú prijímané v EÚ, priebežne tieto otázky konzultujeme s našimi partnermi predovšetkým z vyšehradského zoskupenia vzhľadom na podobnosti osobitne s Českou republikou. Pred štartom vlastných rokovaní v ťažších kapitolách si teda pro domo vytvárame poznatky o predpokladaných i takpovediac spontánnych negociačných problémoch a použiteľných modeloch ich riešenia.

Čo nás čaká v blízkej aj vzdialenejšej budúcnosti? V týchto dňoch finalizujeme pozičné dokumenty k ostávajúcim kapitolám. Ich odovzdaním na prelome novembra a decembra vytvárame predpoklady na čo najskoršie otvorenie všetkých kapitol, v optimálnom prípade už počas nadchádzajúceho švédskeho predsedníctva. Slovensku a ostatným kandidátskym krajinám v tomto mesiaci ponúkli ďalší významný rokovací nástroj. V takzvanom strategickom dokumente k rozširovaniu komisia navrhla prijatie individuálnych harmonogramov rokovaní. Reagovali sme na túto iniciatívu proaktívne, vypracovaním vlastnej verzii takéhoto harmonogramu pre švédske predsedníctvo. Počas neho by sme chceli dosiahnuť najmä rovnomernejší rytmus rokovaní, teda stretnutí prístupovej konferencie tak, aby sa pri

zvýšení tempa

medzi jednotlivými stretnutiami zároveň vytváral priestor na riešenie vzniknutých problémov. Berieme vážne deklarácie prichádzajúce tak zo Švédska ako perspektívnej predsedníckej krajiny, ako aj z viacerých významných členských krajín EÚ, že nadchádzajúci polrok má priniesť zásadný posun v prístupovom procese. Preložené do zámerov slovenského hlavného vyjednávača a tímu jeho spolupracovníkov, v budúcom polroku chceme ako minimálny program predbežne uzavrieť kapitoly Slobodné poskytovanie služieb, Hospodárska a menová únia, Colná únia a Telekomunikácie a informačné technológie, čo nás má ďalej priblížiť k jadru skupiny pokročilejších kandidátov a k naplneniu cieľa vstupovať do EÚ spolu so susedmi. Za zásadný posun v našom individuálnom prístupovom procese budeme pokladať najmä predbežné uzavretie kapitoly Slobodné poskytovanie služieb, kde sa už s členskými krajinami EÚ musíme dohodnúť na prechodnom období.

S otváraním ťažších kapitol, kam ako vidno aj z predchádzajúceho výpočtu väčšinou patria práve kapitoly o hospodárskom živote krajiny, sa mi javia ako dôležité. Tu pôjde o zintenzívnenie dialógu s predstaviteľmi dotknutých ekonomických subjektov a záujmových združení. Môžem povedať, že tento týždeň som svoj plán v danom smere splnil, ba až prekročil, dnešnému podujatiu predchádzalo moje stredajšie stretnutie s predstaviteľmi zahraničných podnikateľských subjektov pôsobiacich na Slovensku. V pokračujúcom prístupovom procese sa mi pre budúcnosť javí ako dôležitá aj ďalšia otázka, ktorá len zdanlivo s predvstupovými rokovaniami priamo nesúvisí. Domnievam sa, že opierajúc sa o pokračujúcu vysokú

mieru podpory

slovenských občanov členstvu krajiny v EÚ by sme sa teraz mali usilovať túto kvantitu premeniť na kvalitu. Želal by som si dosiahnutie stavu, aby mal každý, kto o budúcnosti Slovenska rozmýšľa v európskych súvislostiach, možnosť dostať čo najviac informácií, čo presne členstvo, členstvo za normálnych okolností vlastne už o tri roky, bude znamenať na osi občan, rodina, obec, región, spoločnosť. Očakávam kvalifikovanú, inkluzívnu diskusiu o nadchádzajúcej vnútro- i zahraničnopolitickej realite Slovenska ako člena Európskej únie aj medzi politickými subjektmi krajiny a vnútri nich. So záujmom budem sledovať ďalšie skvalitňovanie európskej publicistiky či esejistiky v médiách. Som presvedčený, že rast záujmu občanov o veci európske, zintenzívnenie a skvalitnenie európskej diskusie vnútri krajiny nás privedie k inej, hlbšej, informovanej podpore vstupu Slovenska do EÚ, a tým i prointegračnej časti slovenskej politiky. Viem, že ju pred vstupom i po ňom ešte budeme potrebovať.