Identické návrhy

Komentuje Zuzana Krútka

Ešte začiatkom októbra to so zákonom o elektronickom podpise vyzeralo všetko v najlepšom poriadku. Pripomienkové konanie podľa generálnej riaditeľky sekcie mnohostrannej obchodnej spolupráce ministerstva hospodárstva Anny Joštiakovej úspešne finišovalo, a ani len v náznakoch nepripúšťala možnosť, že by mohol nenadobudnúť účinnosť od 1. januára 2001. Medzitým sa situácia poriadne skomplikovala. Po prvý raz legislatívna rada vlády neprerokovala zákon s tým, že chýba zákon o elektronickom obchodovaní. Lenže komisia vytvorená vlani kvôli tomu, aby vypracovala návrh zákona o e-biznise, sa ešte na svojom prvom stretnutí zhodla na tom, že ide o veľmi obsažnú problematiku, preto sa rozhodla začať návrhom zákona o elektronickom podpise. V prípade opačného garde bude e-biznis naďalej fungovať tak, ako funguje aj teraz, aplikovaním jestvujúcich zákonov upravujúcich vzťahy medzi odberateľmi a dodávateľmi, predávajúcimi a zákazníkmi. Z ich iniciatívy mal byť ako prvý predložený a do praxe zavedený zákon o elektronickom podpise, ktorého uplatnenie je pravdaže širšie. Zrovnoprávni všetky papierové dokumenty, nielen objednávky a faktúry, s elektronickými. Medzitým skupina poslancov okolo F. Šebeja v záujme čo najrýchlejšieho schválenia návrhu parlamentom ho predložila ako vlastný. Dnes sú teda na svete dva prakticky identické návrhy toho istého zákona. Jeho hlavným problémom však nie sú paragrafy či postupnosť prijatia e-zákonov, ale peniaze. Predstava predkladateľa pôvodného návrhu, ministerstva hospodárstva, o finančnej náročnosti zriadenia certifikačného úradu hovorí o tretine sumy než požaduje ministerstvo vnútra, ktoré má túto činnosť zastrešovať. Sledovať rozhodovanie o osude zákona, ktorý elektronické prostredie rozhodne potrebuje, bude teda ešte zaujímavé.