Peniaze sú, ale ...

Komentuje Peter Višváder

Fakt, že finančný výbor Národnej rady SR nepodporil vládny návrh novely zákona o stavebnom sporení, ktorý by mal znížiť výšku štátnej prémie z doterajších 30 na 25 %, je výsledkom nepresvedčivých argumentov predkladateľov zmien. Ak štátny tajomník ministerstva financií V. Vaškovič obhajoval zníženie podpory tým, že stavebné sporenie nie je využívané na účel, na ktorý je určený, tak zníženie prémie týmto spôsobom ani obhájiť nemohol. Pretože objektívne to predsa nie je dôvod na jej zníženie, ale hovoriť treba o jej presnejšom nasmerovaní, účelovom viazaní. To však MF SR neurobilo, preto za novelou možno badať snahu iba ušetriť peniaze pre štátny rozpočet na rok 2001. Znížením prémie sa totiž predpokladá úspora 900 mil. Sk. A hoci by sa časť z týchto peňazí mala využiť na podporu rozvoja hypotekárneho úverovania, aj čo i len zlomok z tejto sumy odíde zo stavebníctva, nielenže sa vládny sľub postaviť ročne 14 000 bytov stráca v nedohľadne, ale utrpí aj dnes tak ťažko skúšaný a vo finančných výsledkoch a v miere nezamestnanosti stále sa prepadajúci rezort. O reálnosti jeho problémov svedčí napríklad aj fakt, že hoci MF SR vyčlenilo na hypotekárne úvery na tento rok 100 mil. Sk, vyčerpá sa rádovo 10 mil. Sk. To však už potvrdzuje, že nie stavebníci nechcú nové domy a byty, ale že systém podpory výstavby a riešenie týchto otázok je nastavený zle. A to sa spätne prenáša na podnikateľov - ak sa tieto peniaze nepreinvestujú, je pre nich menej práce. Najmä pre malých podnikateľov a živnostníkov. To sú však súvislosti, ktoré vláda znižovaním podpory stavebného sporenia a zlým systémom hypotekárneho úverovania akoby nechcela chápať. Jednoducho ona peniaze dala a ostatné už ju nezaujíma?