Rok 2001 v znamení úspor

Rozvoj Banskej Bystrice limitujú financie

Podľa primátora Banskej Bystrice Jána Králika je ekonomická situácia mesta pod Urpínom stabilizovaná. Podstatná časť príjmov smeruje na splácanie dlhov. „Mrzí ma, že neplatíme malým dodávateľom mesta. Záväzky voči nim nám zostali ešte z minulosti. Napríklad dlh voči ZARESU je síce 24 mil. Sk, ale 17 mil. Sk má dátum spred dvoch rokov. Platby za výsadbu zelene, čistenie mesta, osvetlenie, sme splácali z peňazí, ktoré mestu uvoľní Prvá Komunálna banka. Blíži sa však zimné obdobie, ktoré si vyžaduje osobitné opatrenia. Práve v týchto dňoch sa koná výberové konanie firmy, ktorá bude mať tieto práce na starosti. Tá však bude musieť sčasti zálohovať vykonané práce, ktoré bude pre mesto vykonávať, pretože tieto služby chceme zaplatiť z daní cestnej dane, ktorá je však vo väčšom objeme splatná až na budúci rok,“ uviedol primátor. Výdavky na spomínané práce, t. j. na letnú a zimnú údržbu chodníkov a komunikácií sa ročne pohybujú v Banskej Bystrici okolo 13 až 14 mil. Sk. Finančná situácia by mohla byť lepšia, keby sa firmy a nakoniec aj peňažné ústavy neocitali v zlej situácii. Hlavybolenie magistrátu spôsobil nedávny krach Dopravnej banky, kde mal úver za niekoľko desiatok miliónov, ktorý sa musel vyrovnať okamžite. Takisto očakával, že Prvá Komunálna banka vstupom zahraničného investora umožní splácať úvery v neskorších termínoch, opak je však pravdou. Neistota vládne aj pokiaľ ide o mestské obligácie, ktoré má mesto v Slovenskej sporiteľni, ktorá je tiež pred predajom. Banky v SR zvolili vyčkávaciu taktiku, ktorá však neprospieva mestám a obciam Slovenska. Poslanci MsZ uvažujú o schválení úveru vo výške 15-tisíc dolárov potrebných na dostavbu bytov v časti Pršany a dostavbu polikliniky na sídlisku Sásová, ktorá by si vyžiadala až 250 mil. Sk. Je otázne, či mesto dokáže zabezpečiť splácanie úveru v dolároch, pretože úlohu zohráva kurzový rozdiel a preto má záujem získať úver, ale v korunách. Ťažko je riskovať v čase, keď patrí do rodiny dlhujúcich miest ako sú Košice a Bratislava.

Finančný príjem nevyrieši financovanie mesta, ktoré bude, ako uviedol primátor, v roku 2001 dramatické a stále napäté. Podľa odhadu na chod mesta bude potrebných okolo 140 až 150 mil. Sk. Preto budú nevyhnutné isté reštrikčné opatrenia zamerané na krátenie nákladovosti mesta vrátane počtu pracovníkov mesta i organizácií, ktorých je mesto zriaďovateľom. Úspornosť sa prejaví napríklad aj v tom, že sa nebudú čistiť niektoré parkoviská, ktoré nepatrili mestu alebo sa nevysadí toľko kvetov. Pokiaľ nedôjde k reštrukturalizácii úverov, bude úspornosť sprevádzať celý budúci rok.

Mesto čaká na investorov - ponúka im priemyselnú zónu v časti Šálková-Majer s takmer 80 hektármi pôdy, s pripravenou infraštruktúrou a neďalekou železničnou vlečkou. Najdôležitejšie pre kupujúcich sú majetkové vzťahy, ináč má bonita pozemkov klesajúci trend. Ďalšia navrhnutá zóna, za Badínom na vyše 250 ha, bola navrhnutá firme BMW. Spĺňa kritériá na ponúkanú investíciu SR, pretože je pár kilometrov od letiska, má inžinierske siete a leží pri hlavnej komunikácii. Mesto ako prvé ponúklo pozemky aj firme Toyota.

Eva Berčíková