Právne vzťahy k pozemkom (I)

Do 13. storočia bola na našom území pôda obhospodarovaná spoločne na slovanskom zvykovom práve. Rodinný majetok sa nedelil a v rodinnom nediele (hromada, rodičovské) hospodárili synovia s otcom či dedom. Princíp rodinného nedielu sa uchovával až do minulého storočia.

K zmene vo vlastníckych vzťahoch k pôde došlo u nás v období feudalizmu. Spočiatku všetko patrilo kráľovi, korune; neskôr kráľ za zásluhy (najmä po tatárskom vpáde) dáva svojim šľachticom alebo kráľovským mestám pôdu do vlastníctva s podmienkou verne slúžiť a odvádzať poplatky do prázdnej kráľovskej pokladnice. Vzťahy medzi šľachticom, šoltýsom a jeho osadníkmi-roľníkmi boli upravené súpisom práv a povinností. Po potlačení povstania roľníkov pod vedením Juraja Dóžu v roku 1514 boli vydávané súpisy poddanských povinností, zvané urbáre. Názov urbár pochádza zo slova urbs, t. j. mesto a urbárium bol súpis mestských pozemkov a povinností. Išlo o prvé mestské pozemkové knihy.

Zásadnú zmenu znamenalo vydanie Tereziánskeho urbára v roku 1767, ktorým sa zjednocovali urbárske povinnosti. Podľa Tereziánskeho urbára sa poddanské pozemky rozdelili na dve časti, a to na intravilán (pozemok v obci s usadlosťou) a extravilán (pozemky mimo zastavanej časti obce). Tým sa zvýšili dávky za pôdu v intraviláne a obmedzila sa výstavba mimo obce. Nastúpila zahustená výstavba v jednotlivých dvoroch a zložité vlastnícke vzťahy.

Ďalšia zásadná zmena v urbárskych pomeroch nastala v revolučných rokoch 1848 - 1849. Zákonným článkom VIII/1848 bolo zrušené poddanstvo a viazanosť poddaných podľa urbára. Zrušila sa panská jurisdikcia, bola zrušená povinnosť robotovať. Bola uložená všeobecná povinnosť: rovnako znášať verejné bremená. Štát prevzal na seba záväzok nahradiť zemepánom zaniknuté práva formou štátneho dlhu. Najdôležitejšie však bolo to, že sa zmenilo vlastníctvo. Poddaný sa stal vlastníkom nehnuteľnosti, ktoré dovtedy len užíval.

Od roku 1855 sa v Uhorsku zavádzajú pozemkové knihy podľa rakúskeho práva. Pozemky v jednotlivých katastrálnych územiach sa komisionálne spisovali, určovalo sa, koľko a ktorej pôdy sa vyčleňuje sedliakom a koľko zostáva zemepánovi. Pôda sa rozčlenila na panskú a bývalú poddanskú.

K tomuto obdobiu sa viaže vývoj individuálneho vlastníctva k pôde, rozdrobeného počtom usadlostí i v dôsledku uhorského dedičského práva. Naň sa viažu začiatky existencie pozemkových kníh a hlavne urbáre, či presnejšie, spolky bývalých urbarialistov, komposesorátov a podobných právnych útvarov, založené na historickej skúsenosti spoločného užívania urbárskej, pôvodne poddanskej pôdy s právom pasenia, zbierania dreva, tŕstia a pod.

Tieto pozemky sa stali spoločným vlastníctvom spolumajiteľov, bývalých urbarialistov. Do pozemkovej knihy bol zaknihovaný pozemkový celok v členení podľa parciel a zhotovený zoznam spoluvlastníkov s vyznačením podielov. Organizáciu urbárov a podobných útvarov upravovali zákonné články.

V roku 1853 bol vydaný urbársky patent, ktorý potvrdil zrušenie poddanstva a úprava z roku 1871 napomohla úplnému rozdeleniu a spresneniu pozemkov pre urbár. Pri tomto spresňovaní došlo k početným sporom pri odlišovaní urbárskeho a obecného majetku (napr. tzv. urbárska obec), ale aj majetku komposesorátov. Komposesorát predstavuje osobitnú formu spoluvlastníctva rodinného klanu zemanov pri užívaní lesných i pasienkových pozemkov. Najpočetnejšie však boli urbárske spoločenstvá. Táto forma spoluvlastníctva sa realizovala na Slovensku, Sliezsku, Hornom Štajersku, nepoznali ju v Rakúsku ani v Čechách. Práve preto, že sa táto dávna forma spoluvlastníctva nedostala do Občianskeho zákonníka (v záverečných ustanoveniach je uvedená len v odkaze), je potrebné venovať pozornosť jej právnym základom.

Pozemkové spoločenstvo upravuje zákon č. 181/1995 Z. z.; citovaním zákonných článkov XIX/1898 a X/1913 potvrdzuje trvanie inštitútov v historickom vývoji.

Uvedieme aspoň niektoré zásady:

a) Zákon č. 181/1995 Z. z. vychádza z vládnej koncepcie usporiadania pozemkového vlastníctva. V dôvodovej správe sa uvádza, že 22 % lesov patrí pozemkovým spoločenstvám s vysokým počtom nedoložených právnych vzťahov.

b) Zákon vychádza z historických špecifík nedielu. Takto dopĺňa Občiansky zákonník o podielovom spoluvlastníctve (§ 132 - 149). Z OZ platia zase ustanovenia o rozhodovaní majetku v spoluvlastníctve väčšinou podielov.

c) Nedeliteľné spoločné vlastníctvo podielnikov nemožno zrušiť ani podiel člena vydeliť.

d) O organizácii a hospodárení rozhoduje spoločenstvo podľa prijatých stanov v zásade podľa väčšiny podielov. Ak podiely nemožno určiť, platí zákonná domnienka, že podiely sú rovné.

e) Zákon vychádzal z predpokladu, že vlastníctvo pozemkových spoločenstiev je preukázané či obnovené podľa zákona č. 229/1991 Zb. a zákona č. 330/1991 Zb. Preto určil krátky termín na transformáciu spoločenstiev, a to do 30. 6. 1996 registráciou na obvodných úradoch. (Pozemkové spoločenstvá ustanovené podľa zákona č. 83/1990 Zb. a podľa § 40 zákona č. 330/1991 Zb., § 11 zákona č. 293/1992 Zb.) Skutočnosť je taká, že dosiaľ nie sú usporiadané všetky majetkové nároky v reštitúciách, prípadne inou cestou.

f) Nie sú riešené spoločenstvá, ktoré sa neregistrovali na obvodných úradoch, nebola riešená likvidácia pôvodných spoločenstiev a neexistuje usmernenie, či takéto i ďalšie spoločenstvá pokračujú podľa § 829 Občianskeho zákonníka. Nie sú tiež riešené spoločenstvá založené podľa Obchodného zákonníka, napr. družstvá a podielové spoluvlastníctva, ktoré nemali byť registrované podľa zákona č. 181/1995 Z. z., ako aj tie, ktoré sú organizované podľa zákona o združovaní občanov.

Zákon o pozemkových spoločenstvách predpokladá usporiadanie vlastníckych vzťahov. Problematika je rozhodne veľmi rozsiahla. Mnohé spoločenstvá nemali dôsledne zapísané vlastníctvo v pozemkových knihách, niekde sa udržiavali užívacie vzťahy len podľa urbárskych kníh. V predchádzajúcom období neboli dôsledné ani dedičské konania a najmä niekedy neobsahovali rozhodnutia o dedení urbárskeho majetku. Okrem toho niekedy došlo aj k odňatiu majetku s rozličnou úrovňou zápisov v pozemkovej knihe a v evidencii nehnuteľnosti.

Problematika obnovovania vlastníctva bývalých urbariátov je tiež zložitá a niekde osobitá, najmä pri uplatňovaní reštitučných postupov podľa zákonov č. 229/1991 Zb. a č. 330/1991 Zb. v platnom znení. Odňatie vlastníctva bývalých urbárskych a pasienkových spoločenstiev sa mohlo realizovať len v určitom čase a v obmedzenom rozsahu. Prechod vlastníctva z bývalých urbárskych a pasienkových spoločenstiev upravoval zákon SNR č. 81/1949 Zb. SNR, a to za podmienok že: a) JRD vzniklo v čase účinnosti zákona č. 69/1949 Zb., t. j. od 15. 3. 1949 do 1. 10. 1959; b) pasienkové spoločenstvo bolo organizované podľa zákonného článku X/1913 a takto aj zapísané v pozemkovej knihe. Iný prístup, napr. vlastníctvo podľa kultúr a podobne, spôsobuje mnoho problémov.

Problémy sa objavujú aj pri aplikácii zákona č. 42/1992 Zb. o transformácii družstiev vo vzťahu k majetku urbariátu i pri zápisoch v katastri nehnuteľnosti. Niektoré zápisy v katastri sú napríklad nepresné. V zápisoch nestačí uviesť len podielové spoluvlastníctvo, musí byť zrejmé, že ide o pozemkové spoločenstvo s identifikáciou podľa registrácie a s vyznačeným nedielom. Aj zápisy nezistených spoluvlastníkov bývajú nepresné.

Pri usporiadaní vlastníctva pozemkového spoločenstva však musia byť aktívne i pozemkové spoločenstvá.

JUDr. Michal Hyben