Rekordný októbrový deficit

Vývoj salda slovenského zahraničného obchodu v posledných dvoch rokoch - významne sa znižoval deficit - patril medzi tie ekonomické ukazovatele, ktoré na jednej strane prispievali k makroekonomickej stabilizácii v SR, na druhej výraznou mierou poukazovali na pokles domáceho dopytu. Zdá sa, že októbrový deficit zahraničného obchodu SR v objeme 6,2 mld. Sk, čo je najviac v tomto roku, signalizuje nielen oslabovanie kurzu domácej meny oproti euru, hlavne však americkému doláru, ale aj postupný rast domáceho dopytu. Treba však pripomenúť, že straty slovenskej meny na americkej sú v podstatnej miere výsledkom vývoja na svetových finančných trhoch, hlavne však na parite euro/dolár. Vývoz SR dosiahol v októbri 54,6 mld. Sk pri medziročnom raste o 37,4 %, korunová hodnota dovozu narástla medziročne o rekordných 47,7 % na 60,8 mld. Sk. A tak - napriek doteraz priaznivejšiemu vývoju obchodnej bilancie ako v prechádzajúcich rokoch - je reálne predpokladať, že tohtoročný deficit zahraničného obchodu sa veľmi priblíži vlaňajšiemu. K tomuto konštatovaniu popri už uvedenom oprávňuje nielen otváranie ďalších hypermarketov, ktoré značnú časť predávaného tovaru dovážajú zo zahraničia, ale aj predvianočná nákupná horúčka.

Napriek októbrovému rastu obchodného deficitu SR jeho kumulovaný deficit za prvých desať tohtoročných mesiacov dosiahol 23,9 mld. Sk, čo je stále podstatne menej ako pred rokom, keď bol 34,02 mld. Sk. Pritom vývoz slovenských subjektov sa zvýšil medziročne o 30,6 % na 449 mld. Sk pri raste importu o 25,2 % na 472,9 mld. Sk. Najviac narástol objem importu do krajín Európskej únie (o 29,1 %), pričom tvoril až 59,1 % z celkového vývozu SR a do členských krajín Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), kde sa zvýšil o 30,5 %. Do členských krajín OECD smerovalo až 91,6 % slovenského exportu. Do krajín CEFTA sa slovenský export zvýšil o 32,6 %, keď tvoril 30,2 % z celkového objemu vývozu. Kumulovaný dovoz z krajín EÚ vzrástol o 18,5 %, pričom dovoz z tohto teritória dosiahol 49,3 % celkového dovozu. Vzrástol aj import z krajín OECD (o 16,1 %, pričom tvoril 75,2 % z celkového dovozu) a krajín CEFTA (o 13,1 %, keď tvoril 21,5 % z celkového objemu importu).

Najväčšie pasívum mala SR v obchode s Ruskou federáciou (75,8 mld. Sk), na čom sa v podstatnej miere podpísali rastúce ceny ropy a plynu. Záporné saldo má SR aj v obchode so Španielskom (7,8 mld. Sk), s Japonskom (7,4 mld. Sk) a Čínou (6 mld. Sk). Naopak, v obchode s Rakúskom má Slovensko aktívne saldo 18,4 mld. Sk, obchod s Poľskom a Maďarskom mal prebytok (11,8 mld. Sk), s Talianskom (11,1 mld. Sk), Českou republikou (8,7 mld. Sk) a Francúzskom (6 mld. Sk).

Anton Legéň

Vývoj zahraničného obchodu SR január - október (v mil. Sk)

Rok * Vývoz* Dovoz * Saldo

2000 * 449 051* 472 924 * -23 875

1999 * 343 768* 377 786 * -34 015

1998 * 310 128 * 377 806 * -67 679

1997 * 272 381 * 329 730 * -57 349