„Záhady“ pohonných látok

Ministerstvo financií SR chce pritvrdiť, ale robí to zle

Hádam žiadne ustanovenia zákona o daniach z príjmov počas jeho takmer osemročnej existencie a dvadsiatich troch zmien nie sú predmetom väčšieho záujmu podnikateľov, ale najmä „tvorivosti“ zákonodarcov a skúmania daňových kontrol ako ustanovenia o výdavkoch, spojených s používaním osobných motorových vozidiel. Zaviedli sa limity odpisov, potom ich zrušili, aby sa vzápätí zaviedli v inej výške. Alebo bola možnosť uplatňovať základnú sadzbu pri vozidle nezahrnutom v majetku bez ohľadu na jeho vlastníctvo, potom sa to obmedzilo iba na vozidlo vo vlastníctve daňovníka, onedlho sa toto ustanovenie úplne zrušilo a vzápätí znovu povolilo. Výdavky na celú normovanú spotrebu pohonných látok boli najskôr povolené, potom sa obmedzili pri osobných vozidlách na 85 %. Menili sa ustanovenia o zdaňovaní príjmov pri predaji vozidla (aj iného majetku), uložilo sa vozidlo (aj iný majetok) po skončení „lízingu“ zaradiť do obchodného majetku a pod.

Nedávno ministerka financií B. Schmögnerová verejne vyslovila rozhorčenie nad skutočnosťou, že podnikatelia sa dožadujú zrušenia ustanovenia § 24 ods. 2 písm. v) a obmedzení uplatňovania výdavkov na spotrebované pohonné látky na 85 % pri osobných motorových vozidlách, ktoré sa využívajú aj na iné účely ako na priame zabezpečovanie služieb. Ale skutočnosť je trochu iná. V odborných publikáciách sa už začínajú objavovať pochybnosti o jednoznačnosti tohto ustanovenia. Usmernenie MF SR k novému zákonu o daniach z príjmov (č. 22938/1999-72 - FS 22/1999) k tejto časti zákona múdro mlčí. Články a komentáre v odborných publikáciách z pera kompetentných autorov buď toto ustanovenie nekomentujú, alebo ho vykladajú tak, že na priame zabezpečovanie služieb slúži vozidlo taxikára, autoškoly a pod. Iní autori poukazujú na to, že aj pri iných činnostiach je doprava osobným vozidlom neodmysliteľnou súčasťou služby (geodet, sprostredkovateľ poistenia, revízny technik). Je všeobecne známe, že daňovníci sa s týmto nepochopiteľným obmedzením (prečo práve benzín a nie iné výdavky a prečo práve 85 %?) vyrovnali po svojom. Pripisujú kilometre do výkazu o jazdách, veď ide o evidenciu, ktorá je prakticky nekontrolovateľná.

Zatiaľ poslednou kuriozitou v tejto oblasti je prvá novela nového zákona o daniach z príjmov - zákon č. 358/2000 Z. z. S veľkou slávou bol po necelom roku do § 24 ods. 2 písm. j) znovu doplnený odsek, ktorý umožňuje daňovníkovi, fyzickej osobe, podnikateľovi pri pracovnej ceste vlastným motorovým vozidlom, o ktorom neúčtuje ani neúčtoval ako o majetku využívanom na podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť, uplatňovať výdavky vo výške náhrady výdavkov za spotrebované pohonné látky a sadzby základnej náhrady. Pretože je tu odkaz na zákon o cestovných náhradách tak, ako pri ceste zamestnanca a písmeno j) predchádza písmenu v) núka sa výklad, že v takomto prípade netreba spotrebu pohonných látok redukovať na 85 %. Podnikatelia fyzické osoby tento výklad s nadšením privítali. Ak kúpili najmä lacnejšie vozidlo v roku 2000 a chceli ho zaradiť do obchodného majetku, lebo podľa pôvodného znenia zákona nemali nárok na sadzbu základnej náhrady, rýchle trhajú inventárne karty a ponechávajú vozidlo v osobnom používaní. V roku 2000 prídu síce o možnosť uplatniť odpisy, ľahko si však vypočítajú, že sa im to v budúcich rokoch vráti v možnosti uplatňovať sadzbu základnej náhrady bez ohľadu na vek vozidla a celú spotrebu pohonných látok. Okrem toho, ak vozidlo predajú, bude príjem oslobodený od dane [§ 4 ods. 1 písm. c)], prípadne uplatnia ako výdavok kúpnu cenu [§ 10 ods. 5 písm. a)]. Len či sa zákon zas o niekoľko mesiacov nezmení.

T. E. Mak

Bratislava