Transformácia tranzitívnych ekonomík

Nastavené zrkadlo strednej a východnej Európe v podaní MMF

(Dokončenie z 24. 11.)

Súkromný sektor tvorí dominantný element transformačnej reformy ako celku. V tejto oblasti prístupy jednotlivých krajín boli výrazne rozdielne. Na druhej strane sa ukazuje, že rast podielu súkromného sektora na hrubom domácom produkte v skúmaných 25 transformujúcich sa ekonomikách bol evidentný. Rozdielne prístupy k privatizačnému procesu spočívali v tom, že niektoré krajiny preferovali kupónovú formu privatizáciu, ako napríklad bývalé Československo a Rusko, kým iné krajiny uprednostňovali

priamy predaj

podnikov novým vlastníkom – Maďarsko a Poľsko. Autori nehodnotia zásadnú zmenu v privatizácii v Slovenskej republike, totiž premenu kupónovej privatizácie na dlhopisovú formu, čo sa neudialo v Česku. Privatizáciu formou kupónov, ako aj priamym predajom hodnotia spomínaní autori v podstate ako úspešnú. Naproti tomu spôsob privatizácie pod kontrolou tzv. zasvätencov (franc. termín les initiés), čím sa rozumejú zamestnanci podnikov, ako to bolo v bývalej Juhoslávii alebo vedenia podnikov, ako to bolo v Rusku, hodnotia kriticky v tom zmysle, že také spôsoby privatizácie neviedli k spontánnej reštrukturalizácii ekonomiky. Ak formy privatizácie pomocou kupónov a predajom účastín priamym zamestnancom hodnotia pozitívne, vychádzajú zo skutočnosti, že produktivita v súkromných podnikoch bola vyššia ako v podnikoch štátnych, pričom výskum uskutočnený v tomto smere v Estónsku ukázal, že nové podniky sú produktívnejšie ako bývalé štátne podniky privatizované v súčasnosti.

Na druhej strane skúsenosti Česka i Slovinska ukazujú, že podniky pod kontrolou zahraničných manažmentov dosahovali lepšie výsledky ako privatizované bývalé štátne podniky. Z týchto dôvodov stratégia privatizácie spočívajúca na rýchlej privatizácii malých podnikov a na privatizácii veľkých podnikov v dlhodobom intervale by mohla priniesť lepšie výsledky, ak by veľké podniky boli privatizované priamym predajom. Napríklad pomalší prístup k privatizácii a prístup rešpektujúci špecifiká každého podniku, ktorý sa uplatnil v Maďarsku, zdá sa, dosiahol lepšie výsledky ako model rýchlejšej privatizácie prostredníctvom kupónov. Samozrejme, v tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že procesy privatizácie v transformujúcich sa ekonomikách boli globálne hodnotené. Špecifiká privatizačných procesov v jednotlivých ekonomikách sú spomínané iba marginálnym spôsobom. Napríklad pokiaľ ide o Slovensko, bolo by potrebné zhodnotiť prechod od kupónovej privatizácie k dlhopisovej forme, to po prvé a po druhé zhodnotiť objektívne a kriticky vstup a pôsobenie investičných privatizačných fondov do kupónovej formy privatizácie. Už pri letmom pohľade na tieto fondy možno pozorovať a identifikovať

zjavné defekty,

ktoré tieto fondy v procesoch privatizácie vyvolali. Napríklad, ak v niektorých transformačných ekonomikách boli dané do privatizácie objekty v hodnote niekoľko desiatok miliárd USD a štátna pokladnica z toho získala iba 1,5 mld. USD, potom oprávnene vzniká otázka, v ktorých rukách subjektov tieto ďalšie miliardy skončili. Napokon vzniká kardinálna otázka, či a do akej miery splnil svojej funkcie a úlohy štát reprezentovaný vládou. V každom prípade úloha komplexne zhodnotiť procesy privatizácie je úlohou, ktorá na nás ešte len čaká.

Autori v závere konštatujú, že napriek istým nedostatkom a problémovým miestam a prístupom možno transformačné procesy za obdobie rokov 1989 -– 1999 hodnotiť ako úspešné, pretože sa zistilo, aká konkrétna národohospodárska politika je schopná zabezpečiť trvalý a primeraný rast produkcie, teda ekonomický rast. Získala sa tiež odpoveď na otázku, prečo a v čom určité krajiny nedosahujú tie isté výsledky ako iné krajiny. Významný empirický poznatok, ktorý sa získal, je ten, že transformačné procesy boli rýchlejšie a úspešnejšie v tých krajinách, ktoré boli geograficky bližšie vyspelým západným štátom a ktoré v komunistickom systéme a v systéme centrálneho plánovania prežili

kratší čas

ako iné v súčasnosti transformujúce sa krajiny. Zároveň treba pripomenúť, že tieto krajiny patrili v minulosti k vyspelejším krajinám, napríklad bývalé Československo. Okrem toho treba priznať, že alternatíva potenciálneho začlenenia sa do EÚ bola veľkým podnetom, stimulom transformačných procesov a reforiem. Bol to podnet, ktorý nemali členské krajiny Spoločenstva nezávislých štátov. Rozhodujúcou výzvou, apelom na stúpencov reforiem je nájsť prostriedky na formovanie reformných politických koalícií.

Prof. Ing. V. Mokrý, CSc.

Ekonomická univerzita

Bratislava