Konflikt je veľmi tenký a klzký ľad

Geniálne myšlienky a nápady sa nerodia v atmosfére hnevu a napätia

Takmer všetci ľudia sa v pracovnom živote obávajú určitých aspektov riadenia. Majú strach z prerokúvania nepríjemných otázok a mráz im prechádza po chrbte pri predstave, že musia niekomu oznámiť zlú správu alebo mu odporovať. Nielen manažéri musia občas rokovať s ľuďmi, ktorí im nie sú sympatickí, pričom neraz už v úvode rozhovoru tušia, že tentoraz sa stretnutie skončí konfliktom. Kto sa chce s konfliktmi a problémami na pracovisku vyrovnať, potrebuje sa návod na ich riešenie naučiť rovnako ako ostatné manažérske zručnosti.

V tejto súvislosti si treba uvedomiť, že na rovnaké situácie reaguje každý z nás rozdielnym spôsobom. Niekto sa konfliktom radšej vyhne, iný sa ich snaží nejakým spôsobom riešiť. Niekto hľadá alternatívne riešenia, iný apeluje na rozum a logiku. Pomôcť nájsť optimálnu cestu vedúcu k vyriešeniu konfliktov ponúka tréningový program Agentúry J & T, ktorý sa uskutočnil počas posledných dvoch pracovných dní minulého týždňa v jej sídle v bratislavskom Prievoze.

Tento program je určený pre manažérov na všetkých úrovniach riadenia, ktorí sa s konfliktnými situáciami bežne stretávajú nielen na pracovisku, ale aj v súkromnom živote. „Základom všetkého je komunikácia. Zlá komunikácia je totiž dôvodom vzniku väčšiny, ak nie všetkých konfliktov. Konflikt, hádka alebo problém vzniká ako dôsledok toho, že si nevieme alebo nechceme porozumieť. Ako dôsledok toho, že miesto dialógu vedieme dva monológy. Ako dôsledok toho, že nehľadáme riešenie, ale trváme na svojom videní problému,“ hovorí PhDr. Milka Jančinová, riaditeľka Agentúry J & T.

Konflikty na pracovisku majú svoje negatíva, ale aj pozitíva. Medzi hlavné negatíva konfliktov patrí zhoršovanie fyzického a duševného zdravia, „premárnené zdroje“ – zamestnanci a pracovné skupiny často strácajú čas, peniaze a iné zdroje tým, že „bojujú svoju bitku“, odsúvanie dôležitých cieľov a uprednostňovanie vlastných záujmov pred pracovnými. Pozitívnym dôsledkom konfliktu je zvýšená súdržnosť skupiny (skupina čelí spoločnému nepriateľovi), zvýšená diagnostická informovanosť (hľadanie nových informácií) a zvýšené úsilie (motivovanie ľudí, aby vyhrali). Veľkým pozitívom konfliktov je zvýšená tvorivosť, pretože talenty a schopnosti sa objavujú na povrchu vo vzťahu ku konfliktu.

„Ľudia sa stávajú nápadití, keď sa dostanú do konkurencie s inými. Tvorivosť v práci sa však v zamestnancoch dá prebudiť aj inak ako vyvolávaním konfliktov. Pretože konflikt je veľmi tenký a klzký ľad, je viac ako isté, že po čase sa na pracovisku stane len negatívom. Veď aj Mozart svoje skladby komponoval počas prechádzok v lese, Einstein najlepšie myšlienky zaznamenal počas ranného holenia. Spoločným znakom geniálnych myšlienok a nápadov je, že prichádzajú v čase uvoľnenia. Zamestnávatelia by preto mali dopriať svojim zamestnancom možnosť stať sa tvorivými,“ vysvetľuje PhDr. Milka Jančinová.

A kedy vlastne konflikt vzniká? Väčšinou o ňom hovoríme vtedy, ak ide o ostrú výmenu názorov (v tých najhorších prípadoch aj fyzickú) s tým, že jedna strana sa snaží tú druhú za každú cenu presvedčiť, že jej názor je lepší a hodnotnejší alebo že je jediným možným riešením. O konflikte hovoríme aj vtedy, ak majú dvaja ľudia rozdielny názor na vec a svoje myšlienky si vymieňajú pokojnou cestou. Vtedy hovoríme o konštruktívnom riešení problémov. Základné reakcie na konflikt sú útok a útek, pričom obe sú najkrajnejšími polaritami správania. A pre tých, ktorí sa nezúčastnili na tréningovom programe Agentúry J & T, aspoň päť základných spôsobov riešenia konfliktných situácií:

presadenie sa,

podriadenie sa,

spolupráca,

kompromis,

vyhnutie sa.

„Konflikty patria k životu. Ak sa budeme tváriť, že ich nemáme, alebo ak sa budeme vyhýbať stretnutiam s ľuďmi, s ktorými máme názorové nezhody, neznamená to, že sa tieto spory vyriešia samé alebo zmiznú. Dôležité je, aby sme sa s nimi naučili zaobchádzať alebo im predchádzať,“ uzatvára PhDr. Milka Jančinová.

Jana Hyžová