Daň z príjmov, náhrady, dopravné

Píšte na adresu redakcie, faxujte na číslo 07/6381 0413 alebo mailujte do schránky: nazory@hd-dennik.sk

Fyzická osoba na základe živnostenského listu tlmočí z a do francúzskeho jazyka od januára 2000. Od septembra 2000 sa zamestnala do trvalého pracovného pomeru (živnosť jej stále pokračuje). Akým spôsobom bude robiť daňové priznanie za rok 2000, keď osem mesiacov pracovala na základe živnostenského listu (platila odvody do fondov) a zvyšné štyri mesiace bola zamestnaná (odvody za ňu platil

- V termíne do 31. marca 2001 bude táto osoba povinná podať daňové priznanie. Vypočíta si v ňom základ dane, ktorý sa bude skladať z dvoch čiastkových základov dane (ČZD), a to z príjmov zo závislej činnosti (zo zamestnania) a z podnikania (zo živnosti). Prvý ČZD vyčíta z potvrdenia, ktoré si musí vyžiadať od zamestnávateľa. Pôjde o rozdiel medzi hrubými zdaniteľnými príjmami a povinným poistným, prípadne aj príspevkami na doplnkové dôchodkové poistenie zamestnancov. Toto potvrdenie priloží k tlačivu daňového priznania ako jeho súčasť.

Druhý ČZD (z podnikania) vypočíta ako rozdiel medzi hrubými zdaniteľnými príjmami a výdavkami. Tieto výdavky uvedie buď v paušálnej výške (25 % z príjmov), alebo v skutočnej a preukázanej výške (podľa účtovníctva a podmienok ustanovených v zákone č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov). Ak uvedie výdavky v skutočnej výške, bude v nich zahrnuté aj povinné poistné, ktoré si platila táto osoba v rámci živnosti.

Z celkového vypočítaného základu dane potom odpočíta nárokové nezdaniteľné sumy a podľa tlačiva vypočíta daň. Z nej odpočíta preddavky na daň, ktoré zrážal z príjmov zamestnávateľ (z potvrdenia) a preddavky, ak si ich táto osoba platila ako živnostník. Ak vyjde nedoplatok na dani, ten bude potrebné zaplatiť do lehoty na podanie daňového priznania, a ak vyjde preplatok na dani, ten sa vráti len na písomnú žiadosť.

Naša organizácia okamžite skončila (zrušila) pracovný pomer so zamestnancom podľa § 53 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Zamestnanec doručil na súd návrh, aby určil neplatnosť okamžitého zrušenia pracovného pomeru a žiadal o vyplatenie náhrady mzdy za dva mesiace výpovednej lehoty vo výške 20-tisíc Sk. Súd vyslovil neplatnosť okamžitého zrušenia pracovného pomeru a zaviazal našu spoločnosť, aby vyplatila náhradu mzdy vo výške 15 100 Sk. Ako máme správne postupovať pri posudzovaní uvedeného príjmu na účely správneho vykonania zdanenia? Podlieha tento príjem aj odvodom do poisťovní (zdravotnej, Sociálnej poisťovne a úradu práce)?

- Uvedená náhrada za stratu príjmu je zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti z predchádzajúceho pracovného pomeru [§ 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov]. Príjem je preto potrebné zdaniť pri výplate preddavkom na daň (podľa mesačnej daňovej sadzby).

Keďže v tomto prípade nejde o príjem za vykonanú prácu ani náhradu mzdy v zmysle príslušných zákonov, poistné sa z tohto príjmu neplatí (pozri ustanovenia § 16 ods. 1 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni, § 13 ods. 1 zákona č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení... a § 59 zákona č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti, všetky zákony v znení neskorších predpisov).

Z akého fondu vypláca zamestnávateľ tzv. dopravné? Komu prislúcha a aké sú kritériá? Netýka sa zrušeného dopravného, ktoré sa vyplácalo do roku 1999. Zaujíma ma, či môže byť kvartálne vyplácané dopravné krátené v prípade, ak sme čerpali dovolenku (napr. 15 pracovných dní) alebo keď sme absolvovali zahraničnú pracovnú cestu viac dní. Je dovolenka a zahraničná pracovná cesta rovnocenná neprítomnosti v práci na tieto účely?

- Predpokladáme, že máte na mysli poskytovanie príspevkov zamestnávateľov zamestnancom na dopravu do zamestnania zo sociálneho fondu. Pripomíname, že od roku 1999 v princípe z tohto zdroja k zmene podmienok nedošlo. Od 1. 1. 2000 sa zmenil len zákon o daniach z príjmov, v zmysle ktorého sa už na účely výpočtu čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti neuplatňuje odpočítateľná položka na úhradu zamestnaneckých výdavkov, ktorá bola naviazaná na výšku príjmov a výšku vynaložených výdavkov zamestnanca na dopravu do zamestnania a späť.

V súčasnosti podľa § 7 zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde... v znení neskorších predpisov je zamestnávateľ povinný poskytnúť z tohto fondu príspevok na dopravu do zamestnania a späť v rozsahu a podľa zásad dohodnutých v kolektívnej zmluve. Ak je u vás kolektívna zmluva uzatvorená, závisí od toho, čo je v nej uvedené. Keďže počas dovolenky nemá zamestnanec výdavky na dopravu do zamestnania a späť, zrejme za tento čas mu bude tzv. dopravné v zmysle cit. ustanovenia krátené. Podobne to bude platiť aj v prípade pracovnej cesty, keďže vtedy sú cestovné náhrady plne hradné podľa zákona o cestovných náhradách.

Ak však kolektívna zmluva nie je uzatvorená a pri ďalších podmienkach v tomto zákone uvedených (§ 7 ods. 3), je zamestnávateľ povinný poskytnúť z fondu príspevok zamestnancom na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť za nezmenených podmienok (ako v roku 1999). T. j. ak priemerný zárobok zamestnancov je do 7-tisíc Sk a ich skutočne vynaložené výdavky na dopravu do zamestnania pravidelnou autobusovou dopravou, s výnimkou mestskej hromadnej dopravy, a železničnou osobnou dopravou sú najmenej 200 Sk mesačne, najviac však vo výške 0,5 % zo základu na určenie prídelu do sociálneho fondu (§ 4 ods. 1).

Dagmar Piršelová